Operácia kolena – plastika predného krížneho väzu (ACL)

Ako tak čakám na operáciu predného krížneho väzu a hľadám informácie, nachádzam len málo vo vodách slovenského internetu. Preto som sa rozhodol napísať o vlastných skúsenostiach a podeliť sa s ostatnými o svoje vedomosti a zážitky z môjho úrazu a potom prvej a druhej operácie.

Takže úraz sa mi stal pri hraní basketbalu. Nikdy som nebol hráč profi ligy, ale rád som si zahral cez leto s kamarátom.
V ten deň sme už hrali pekne dlho a naše pekne zrelé, no netrénované telá už začínali cítiť únavu. Nevedeli sme však odolať výzve mladšieho súpera a tak sme hrali a hrali. Blížil sa posledný bod pred naším slávnym víťasztvom, ja som vyskočil na doskočenú loptu a dopadol tak nešťastne, že som si vyvrtol koleno do strany. Bola to čisto moja chyba samozrejme. Hneď som vedel, že je veľmi zle. Členok som si predtým vyvrtol hádam 5 krát každý, to je tiež bolesť na pohľadanie, ale koleno…je predsa len niečo iné. Bolesť to bola riadna a ja som nemohol nohu ani vystrieť ani pokrčiť. Mohol som s ňou hýbať, čo však spôsobovalo pekelnú bolesť. Prišlo mi zle. O chôdzi na zranej nohe nemohlo byť ani reči.

Ak sa porozprávate s inými ľuďmi, častokrát je ich priebeh zranenia oveľa miernejší. Koleno zabolí, no človek dokonca niekedy ešte dohrá zápas, prípadne sa snaží koleno rozcvičiť. Toto je však veľká chyba. Je veľmi pravdepodobné, že potom, ako sa koleno dostane prutkým pohybom do nejakej “vývrtky”, hoci ihneď skočí naspäť, je pravdepodobne poškodený krížny väz. Ten vám následne môže “rupnúť” pri ďalšom tréningu alebo najbližšom zápase. Ak máte podozrenie, radšej choďte k ortopédovi, presne mu opíšte ako k zraneniu prišlo a on vás pošle na rentgen (ktorý pravdepodobne nič neukáže) no a ideálne, ak si koleno pozrie cez tzv. magnetickú rezonanciu. Táto metóda dokáže pomerne spoľahlivo diagnostikovať poškodenie alebo roztrhnutie väzu. Je to však vyšetrenie, na ktoré sa dlho čaká. Ja som na MRI ani nešiel, lekár sa podľa mňa veľmi správne rozhodol pre okamžitú operáciu – artroskopiu, lebo jedine artroskopia dokáže spoľahlivo diagnostikovať čo všetko sa v kolene poškodilo a samozrejme opraviť základné problémy – možno menisky, odstrániť poškodený väz a podobne.

Takže – keď sme si tento väz už poškodili – poďme sa pozrieť o čo sme vlastne prišli.

Celkom pekný obrázok spolu s vysvetlením anatómie je na: http://www.arthroscopy.com/sp05001.htm

Predný krížny kolenný väz sa nazýva v angličtine ACL (nechce sa mi tú skratku rozpisovať, na internete to aj tak vždy nájdete práve v tejto skratke). Tento väz je jeden zo štyroch väzov, ktoré držia koleno pohromade a zabezpečujú jeho stabilitu pre jeho náročných valivých pohyboch. ACL tiež býva najčastejšie poškodený, lebo je to práve on, ktorý zabezpečuje stabilitu kolena smerom do strán. Nachádza sa vnútri kolenného kĺbu a spája stehennú kosť s píšťalou.

Bez tohoto väzu je koleno nestabilné a má vôľu pri pohybe do strán. Nemusí to prekážať niekomu, kto veľa nešportuje, resp. robí aktivity ako kondičný beh, veslovanie, turistika, jazda na bicykli, korčuľovanie posilovanie a podobne. Športy, kde musíte rýchlo meniť smer, prípadne kde musíte mať dobrú stabilitu niekedy aj na jedinej nohe sú pre vás prakticky vylúčené. Takýmito športami sú napríklad basketbal, tenis, fotbal, lyžovanie, snowboardovanie alebo aj vážnejšie tancovanie. Ja som sa so svojim roztrhnutým ACL snažil o snowboardovanie. Dokázal som sa vzdať všetkých tých ostatných. Snowboarding je možný, no povedal by som, že na 50 a menej percent. Človek si musí dávať veľký pozor, nesnowboardovat v hlbokom snehu a v žiadnom prípade neskákať. Dopady sa vždy skončia prutkou bolesťou vyskočeného kolena. Rekreačné snowboardovanie je možné, no aj tak riskujete, že koleno “vypovie” pri väčšej únave, ktorá vás môže prekvapiť aj v strede kopca.

Tu treba ale spomenúť, že čo koleno a čo ACL zranenie, to iné skúsenosti. Sú takí, ktorí obstojne športujú aj s pretrhnutým/vážne poškodeným krížnym väzom (napríklad aj fotbal), potom sú takí, ktorí zmenia svoj prístup a športujú menej, resp. si šport prispôsobia svojmu zraneniu (namiesto napr. basketbalu začnú bicyklovať, behávať a pod..) no a potom sú takí, ktorí bez krížneho väzu jednoducho byť nemôžu. Nielne preto, lebo nedokážu obetovať tú-či inú športovú aktivitu, ale častokrát aj preto, lebo im koleno vyskakuje aj pri bežnej chôdzi, či ľahkom behu. Vtedy je operácia prakticky nevhynutná. Je zvláštne vidieť rôzne tolerancie zranenia ACL. NIektorí športujú normálne s pretrhnutým väzom (hoci len tých niekoľko športov), iní majú problém aj pri obyčajnej chôdzi.

Náhradu ACL prekvapivo naši doktori (aspoň ten, u ktorého som ja) veľmi neodporúča len tak hocikomu. Skôr sa ma pýtal, či som športovec a tak trocha akoby ma presviedčal, aby som sa zmieril s tým, že isté športy proste robiť nebudem. Je to trocha zarážajúce, lebo podľa viacerých odborných článkov podporených názormi ortopédov je vyššie riziko artritídnych ťažkostí u tých ľudí, ktorý LCA nemajú, resp. ho majú poškodený. Iste, nie každý, kto má LCA poškodený by mal podstúpiť aj operáciu jeho náhrady. No podľa analýz a odb.článkov, ktoré som si prečítal by si túto plastiku kolena mal nechať urobiť každý, kto chce ešte v budúcnosti športovať, či aktívnejšie žiť. Prečo si ACL nenechať operovať? Najdôležitejším dôvodom je dlha doba rekonvalescencie, ktora trva az do 9 mesiacov. To znie sice pridlho, ale realne povedzme 1-2 mesiace kym je clovek schopny normalne fungovat (chodit bez barli(vraj niekoľko dní), soferovat (cca 2-3 tyzdne), behat kondicne (6-9 tyzdnov), sportovat (po 4 mesiacoch sporty, ktore uzna lekar, az do 9 mes. potom uplne vsetko vsetko). Podla typu operacie sa vraj krizny vez NAPLNO, plnohodnotne ujme az po 1.5-2 rokoch. To je vsak uz plne integrovany v kolene podobne ako bol ten nestastnik pred nim. Špičkoví sportovci zacinaju po 6 mesiacoch uz hrat. Maju vsak vyhodu, ktoru my nemame – cele dni rehabilituju, potom spravne odpocivaju a tak dokola. My pracujuci musime stihnut rehabilitaciu pocas svojho zamestnania. TAKŽE – ak si neviete predstaviť dlhodobejšiu rehabilitáciu (bez ktoré operácia ACL nemá vlastne zmysel), resp. nie ste ochotný pretrpieť prvé 1-2 mesiace pomerne výrazného pohybového obmedzenia spojeného s istou dávkou bolesti – potom sa na ACL máte vraj radšej vykašlať. Neignorujte ale fakt (a spýtajte sa na to doktora), že chýbajúci ACL zvyšuje riziko artritídy v kolene. A to fakt nechcete mať!

Takže späť ku mne.

Po úraze som šiel domov, dal som si na koleno ľad a začal sa ľutovať. Vedel som, že je zle. Koleno ma po 2-3 hodinách prestávalo pomaly bolieť (načase, lebo prvá hodinka, dve boli skutočné peklo!). Postupne bolesť zmizla a zostala len stuhnutosť kolena. Samozrejme opuchlo, ale nie tak, ako by som bol čakal (po skúsenostiach s dobre vyvrtnutým členkom). Na WC/kamokoľvek som musel pekne doskádať na jednej nohe, postaviť sa na zranenú nohu bolo prvé dni prakticky nemysliteľné. Ani nie, že by to tak bolelo, ako to, že tá noha bola neuveriteľna slabá. Mal som problém ju vystrieť a samozrejme ohnúť viac ako 45 stupňov. Po pár dňoch som išiel k ortópédovi, ktorý ma neskôr aj operoval. Podľa toho, ako som mu opísal zranenie diagnostikoval poškodenie krížneho väzu a odporučil artroskopiu. Do týždňa-dvoch som absolvoval túto operáciu. Koleno dovtedy prakticky odpuchlo, chodil som však dosť s problémami a stále som nemohol nohu celkom vystrieť, ohnúť viac ako povedzme 80-90 stupňov.

Artroskopia

Artroskopia kolena nie je žiadna vážna operácia. Blbé na tom je to, že sama o sebe toho veľa nenapraví. Slúži väčšinou na to, aby chirurg-ortopéd presne zistil čo sa vlastne stalo a opravil do istej miery napr. poškodené menisky – ktoré mohli pri úraze utrpieť, a LCA väz odstránil úplne, prípadne tak, aby nejakým spôsobom nezavadzal.

Po operácii som sa zabudil cca po 2-3 hodinách, samotný zákrok trvá myslím 30-60min. Ostávajú po ňom len dve malé jazvičky, nič dramatické ani pre dámy. Bolesť po operácii nebola veľká, bol som vlastne príjemne prekvapený. Ak s nohou nehýbete, bolesť prakticky nie je (resp. nie je nejaká strašná). Už od začiatku však musíte mať nohu vystretú a to bolí. Mierne pokrčená je ideál – no vystretá – to už nie je sranda. Tesne po operácii som mal horúčku, ale cítil som sa fajn a bol som rád, že to mám už všetko za sebou. Mal som dobrú náladu. Ešte v ten večer sa na nohu môžete ako-tak postaviť a ísť na WC napr. Na dlhšie prechádzaky asi mať chuť nebudete. Z kolena mi vysela dost nechutná hadička, cez ktorú odtekala prebytočná krv, prípadne hnis, čojaviem… Vyzerá to surealisticky trocha – hadička, ktorá trčí z kolena, no pomáha tomu, aby koleno zbytočne neopuchlo. Už si nepamätám ako mi ušla noc, ale myslím, že celkom dobre. Žiadne dramatické bolesti sa nedostavili. Na druhý deň mi sestrička prišla vytiahnuť hodičku z kolena. Tu sa pristavím ak dovolíte. To tak zabolelo, že som asi aj zvískol a vyhŕkli mi slzy. Sestrička to ešte vytiahla s istým pôvabom, ktorý bol však príliš pomalý a ja som si vychutnal každý milimeter hadičky prechádzajúci cez môj kĺb. Peklo. Bolesť však hneď aj odišla. V každom prípade vám ale odporáčam inšrtuovať sestričku “ať je to rychle inak nebudete tiše”. V opačnom prípade sa vyhrážajte hlasným plačom! Kolega, ktorý ale podstúpil túto operáciu však hovoril, že jeho to vytiahnutie hadičky vôbec nebolelo. Asi závisí ako ju tam uložia… Vyberanie hadičky po plastike som ani necítil…

Hneď potom som išiel domov. Pekne o barlách s minimálnym stúpaním na operovanú nohu. Doma pekne odpočinok a jednoduché cviky zamerané hlavne na vystieranie nohy a napínanie qvadricepsov. Trocha bolestivé, ale isto užitočné.

Pýtate sa prečo neurobiť operáciu artroskopie rovno spolu s plastikou? Nazory nato, kedy robit platiku ci HNED po uraze, resp. po zataveni sa roznia. Niektorí argumentuju tym, ze koleno by malo byt dobre rehabilitovane este pred operaciu kde sa nahradi ACL, no zasa pre rychlejsie uzdravenie zas jednoznacne hovori operacia “dva v jednom” Ja som napriklad stratil mesiac urazom a potom dalsie dajme tomu 2 mesiace kedy som bol v podstate velmi slabo mobilny – spolu teda 3 mesiace. Teraz ked mi idu nahradzat krizny vez to bude zase dalsie 2-3 mesiace velmi slabej mobility. Namiesto toho som teoreticky mohol eliminovat 2-3 mesiace tejto druhej operacie. Doktor mi takututo variantu vobec neponukol a ani nebola predmetom nasej debaty. Jednoducho stanovil vtedy artroskopia, uvidis ako sa budes citit, ci vobec budes chciet plastiku a basta. Pritom ja som mal od zaciatku jasne, ze chcem mat koleno TAKE, ake bolo pred urazom – teda s kriznym vezom. No nic… Nazory odbornych publikacii sa roznia, ale mozno tesna vecsina sa priklana k tomu, ze plastiku urobit skoro po uraze (samozrejme koleno musi byt odpuchnute atd..) a väčšina sa prikláňa aj k tomu, aby bola kolenu aspoň čiastočne navrátená pohyblivosť a čiastočne aj kvadricepsové svaly (4-5 týždňov počkať po úraze). Vraj to pomôže eliminovať prípadné komplikácie po plastike v súvislosti so získaním pohyblivosti.

Takže späť k rehabilitáciám. Rehabilitoval som poctivo. Kvalita rehabilitácie bola skôr otázna, odborná spôsobilosť podľa môjho osobného vnímania tiež. Teta so mnou jednoducho precvičila každý deň presne to, čo precvičila od svojho nástupu do práce hneď po vojne (nie, nie tej v Iraku). Sú to zväčša jednoduché cviky, ktoré si môžete nájsť aj na internete. Okrem žinenky, bradiel a niekoľkokrát aj strečových gúm žiadne špeciálne nástroje. Samozrejme, že to cvičenie pomohlo, dôležitým faktorom však je, či stálo za to, si každú chvíľu brať pol dňa dovolenky kvôli niečomu, čo som mohol robiť možno aj ja sám s patričným manuálom v ktorejkoľvek posilovni v čase, ktorý by mi vyhovoval. Apropos – dobre si vyberte miesto, kam budete chodiť rehabilitovať. Rehabilitácia je kľúčom k úspechu (ak nerehabilitujete, koleno zostane neohybné a svaly sa vám nevrátia) takže treba dobre zvážiť kam a s kým. Ja som chodil oproti Draždiaku a moje skúsenosti som už povedal. Rehabilitáciu po tejto operácii by som mal absolvovať na Antolskej.

Tiež je vhodné, ak v “rehablitácii” budete aj sami ďalej pokračovať. Predpísaná rehabilitácia trvá 1-2 mesiace, no dovtedy vaše koleno asi nebude úplne fit. Čo bude chýbať najviac je sila a pocit, že s ním už dokážete robiť to, čo aj predtým. Po skončení rehabilitácie po artroskopii (úraze) bolo koleno fit akurát tak na chodenie. Behať som sa sám neodvážil, ako ani posilovať na tú nohu. Behanie ma bolelo a vážnejšie posilovať nohu som sa bál. Rovnako zostal v nohe aj taký ten “blbý” pocit. Tento pocit je objektívne spojený so stratou koordinácie kolena-koleno “zabudne” udržovať rovnováhu. Dôsledok môže byť vážny, lebo koleno stratilo riadnu dávku koordinácie a teda pri výskoku a následnom dopade nemusí pristáť na zemi rovno. Najlepším cvikom na znova-nadobudnutie tejto vnútornej regulácie kolena je cvik, kde stojíte na špeciálnom “tanieri” v ktorého strede je gumená lopta. Takto balancujete a snažíte sa držať rovnováhu. Skákanie cez švihadlo (napr.aj striedanie nôh) môže mať podľa mňa podobné účinky.

Ja som sa na skutočné zaťaženie kolena odhodlal vlastne až cez Vianoce, keď som išiel snowboardovať. Bolo to cca 6 mesiacov po úraze/operácii a síce to spočiatku vyzeralo, že snowboardovanie bude problém, čím ďalej bolesť ustupovala a ja som sa cítil istejší. Už na 2-3 deň som cítil veľké zlepšenie oproti prvému dňu, kedy ma koleno vyslovene bolelo pri pokrčení. Subjektívne si myslím, že to koleno jednoducho bolo treba rozhýbať aj za cenu istej bolesti. Keby som to rovno v prvý deň vzdal pre bolesť, urobil by som veľkú chybu. Ak teda sa vyberiete aj vy prvýkrát po úraze/operácii športovať (samozrejme v rozumnom čase a nie skôr ako vám odporučí lekár samozrejme) tak je celkom normálne, že budete najprv pociťovať istú bolesť. Rýchlo by sa to malo ale napraviť. Som zvedavý, ako sa vrátim na svah po tejto operácii – plastike.

Späť ale k mojej rehabilitácii -

Po rehabilitáciách (cca 1-2 mesiace) som už bol natoľko fit, že som chodil úplne normálne. Problémom bolo, že som pribral vďaka nedostatku pohybu a tiež sa mi výrazne oslabilo stehenné svalstvo. Bolo to až komické sa dívať na zranenú nohu oproti tej zdravej. Zranená vyzerala tak trocha ako čiarový kód. Všetko je to však otázkoch (ne)správnej rehabilitácie. Moja rehabilitácia asi nebola celkom dobrá… Rehabilitácia síce trvala 2 mesiace, no podľa môjho názoru je potom nevyhnutné rehabilitovať ďalej – sám. Keď sa navráti 100% pohyblivosť, je čas prejsť na navrátenie sily. Teraz, necelé 4 týždne po operácii je jasne viditeľný rozdiel medzi svalstvom na operovanej nohe oproti tej zdravej. Zrejme je to normálne.
Po artroskopii sa koleno sa dalo do takého poriadku presne ako som si čítal viackrát na internete. Jednoducho ma nebolelo, ale žiadne veľké športy sa robiť nedali. V zime snowboarding no potom pri mierne riskantnejšej jazde mi pri prvej príležitosti to koleno proste vyskočilo. Vždy keď som začínal byť unavený som radšej rýchlo prestávkoval, lebo čím je svalstvo unavenejšie, tým väčšie je riziko, že koleno vyskočí. Určite odporúčam predtým, ako začnete aktívnejšie zaťažovať koleno (napr. idete na lyžovačku) predtým aspoň pár týždňov zúrivo posilovať, rehabilitovať a navracať hybnosť. Stabilita kolena ako aj možnosti vzniku zranenia VEĽMI závisia od svalstva a zrehabilitovania kolena. Nepoužíval som žiadnu ortézu na šport. Jedine som si občas dal tie lacné “bandáže”, ktoré síce koleno nespevnia, ale aspoň ho udržujú v teple.
Po zime som sa konečne teda odhodlal na operáciu.

Operácia – plastika ACL

Pri tzv. plastike kolena ide vlastne o nahradenie poškodeného, alebo zlikvidovaného predného krížneho väzu. Táto operácia sa už bežne robí artroskopicky. V zásade sú tri spôsoby, ako nahradiť krížny väz. Prvou je nahradiť ACL vlastným tkanivom a to buď z predného väzu (spájajúci jabĺčko a píštalu) alebo z hamstringov. Druhou metódou je náhrada väzu od darcu (predpokladám niekoho mŕtveho, napr. z achilovky) a treťou, najmenej používanou metódou, je využitie umelého tkaniva – napr. karbónových vlákien..alebo niečoho podobného čo sa podarí ukradnúť z rakety :)
Každá z týchto techník má svoje plusy aj mínusy. Asi najmenej preferovanou je použítie syntetického materiálu. Pozitívom je, že “väz” je okamžite pevný a na mieste kde má byť. Ďalším pozitívom je, že noha zostane ušetrená extrahovania väzu. Negatívom je, že súčasné materiály, akokoľvek pevné a sofistikované do cca 5 rokov vypovedia službu. Potom je potrebná ďalšia operácia a tak dokola. Neviem, či na Slovensku vôbec túto metódy využívajú.
Druhým, vo svete bežne používaným spôsobom je využitie darcovského väzu. Opäť si si som istý, že sa niečo takéto na Slovensku robí. V svete ale určite. Táto metóda má veľké výhody oproti využitiu vlastného tkaniva. Nakoľko väz má len minimum látok, ktoré by spôsobili odmietnutie cudzieho tkaniva vlastným telom, nemusíte sa báť tohoto rizika. Pozitívom je, že pacient je ušetrený jednej veľkej rany, odkiaľ by sa extrahoval väz (či už z hamstringov alebo z patelly). Doba rekonvalescencii a pooperačné problémy sú preto znížené. Negatívom je malé riziko infekcie, ktoré môže prenášať väz darcu, ktorý nebol zdravý.

U nás najpoužívanejším spôsobom je extrahovanie väzu buď z hamstringov, alebo z patelly. Za “zlatý štandard” sa vraj považuje extrahovanie väzu z patelly. To sa urobí tak, že sa vyberie stredná tretina z tohoto väzu, operatér ju patrične upraví a následne umiestni. Mne to robili tiež takto. Oproti extrahovaniu náhradneho väzu z hamstringov nemá tato metóda nejaké jasné výhody, či nevýhody, zdá sa, že tu závisí od operatéra – ktorý spôsob preferuje. Pri extrahovaní väzov z hamstringov je doba rekonvalescencie o niečo vraj kratšia a celkovo je operácia menej bolestivá. O niečo.

Ak by som si mohol vybrať – na základe prečítaného, tak by som si vybral asi väz od darcu. Je rovnako pevný aj trvácny ako vlastný a doba rekonvalescencie by bola kratšia. Riziko infekcie by som nejako prežil :)

Skúsenosti z operácie
Takže je dokonané. Krížny väz už je na mieste vraj spolu aj s titanovými skrutkami, ktoré sa nebudú musieť vyberať. Super.
Takže operácia poporiadku. Prišli si pre mňa sestričky, odviedli na akúsi predoperačnú miestnosť, kde mi sestrička pichla do zadku tú povestnú náladovku. Vraj do 15min má účinkovať. A veruže účinkovala. Poslené čo si pamätám je, že sestričke hovorím, že tá inekcia vôbec “nešlape”. Povedala vydržte a ja som sa potom prebudil na pooperačnej izbe. Matne si ešte pamätám, že z predoperačnej ma niesol akýsi silný chlap na operačný sál. Zdá sa mi, že ma podopieral, ale je možné, že ma aj celého proste niesol ako vrece zemiakov. Tieto inekcie, tzv. náladovky majú za cieľ pacienta zbaviť strachu a tiež zosilňujú pôsobenie anestetík. Je totiž celkom možné, že keby na operačný sál priviezli “triezveho” pacienta, ten by si všetko rozmyslel pri pohľade na všetky tie háky, nože, pilky, vŕtačky, krv na stenách a plášťoch operatérov…ok, teraz už preháňam :)
Prebudenie nebolo nijako dramatické. Žiadna extra bolesť, len mi bola strašná zima. Celý som sa triasol. Bolesti ale na seba nenechali dlho čakať. Celú nohu mám vlastne od kolena dole meravú a bolí ma ako čert. Lieky proti bolesti zdá sa nejako extra nezaberajú. Lieky proti bolesti sú klasické – starý dobrý Ibuprofen, resp. jeho brat Ibalgin. Najhorší je pocit meravosti v nohe. Samotné koleno ani nebolí ak sa s ním nesnažím samozrejme hýbať. Doktor povedal, že vzhľadom na to, že som mal nohu viac ako dve hodiny v “turnikete” tak je to vraj normálne. Turniketom sa sťahuje noha aby nekrvácala. Preto vraj tá meravosť, ktorá môže trvať aj tri dni. No peklo.

Po operácii očakávajte, že vám bude zle od žalúdka, noha vás bude bolieť a celkovo budete v stave, kedy by ste najradšej prijali inekciu a nechali sa utratiť. Tak sa teraz cítim. Najhoršia je tá meravosť v tej nohe. Vôbec sa to nemení, nezhoršuje ani nezlepšuje. Vlastne to už trvá skoro 24 hodín.

Teraz ubehlo od operácie už viac ako 24 hodín a nie je to síce až také zlé ale nie je to ani ktoviečo. Stále rovnaká meravosť a pomerne výrazná bolesť. Na WC už dokážem ísť sám, hoci je to asi taká námaha, akoby som odbehol ironmana. Prvé dva razy ako som išiel o barliach na WC (nie viac ako 5 metrov) mi prišlo zle až skoro na vracanie – resp. som sa vážne obával, že to so mnou sekne. Na tretíkrát to už bolo lepšie. Postaviť sa na nohu ani nápad- jedna vec, že je celkom meravá a teda necítim či stojím, či nie a druhá vec – noha je spuchnutá do dvojnásobnej svojej veľkosti. Ak sa mi podarí, tak si ju ráno pri preväzoch odfotím. Je to strašný pohľad. Keď mi sestrička vymieňala obväzy a vyberala drenáž, tak som sa skoro rozplakal. Koleno vyzerá akoby ho niekto prešiel valcom. Napuchnuté ako lopta a tak surealisticky nakrivo. No vyzerá to ozaj nezdravo.

Takže chutovka

moje koleno 48hod po operacii

a ešte jedna

Koleno plastika po 48 hod

Takže toto niesom ja.  Pre zmenu dámska noha.  Takto asi budete vyzerať po operácii (väz extrahovaný z jabĺčka-píštaly).  Dosť brutal, že?  Napriek tomu, že tá jazva vyzerá hrozivo, do roka bude takmer nepatrná.

Toto píšem 7 deň po operácii (utorok) a môžem s potešením povedať, že toto je prvý deň kedy sa cítim, že sa niečo zlepšuje. Posledné dni boli peklo, kvôli komplikáciám spojených s operáciou. Krátko po operácii sa mi síce začala vracať citlivosť, no noha začala puchnúť do rozmerov, ktoré by závidel aj špičkový sumo bojovník. Bolesť kulminovala 2-5 deň po operácii a neprichádzala vlastne z kolena, ale skôr z lýtka, lebo puchlo a tŕplo. Nebola to výrazná bolesť, niečo akoby vám tŕpla noha 5 dní v kuse. Žiadna sranda. Najprv mi doktor tvrdil, že stŕpnutosť je v dôsledku aplikácie “turniketu”, čo je vlastne škrtidlo viac ako 2 hodiny. Citlivosť sa mi následne vrátila presne ako povedal doktor – do 3 dní. Ďalšie puchlo lýtko a potom aj stehno. Napuchlo do takých rozmerov, že sa doktor pri vizite viditeľne zlakol. Samozrejme, že tento pohľad mi veľa odvahy nedodal. Okamžite mi ale nariadil urobiť krvný obraz a do 10minút ma brali na ultrazvuk. Súčasne zavolal aj doktora- špecialistu z cievneho. Ten ma vyšetril a všetci so mnou následne išli na ultrazvuk, kde sa snažili vylúčiť prítomnosť veľkého hematómu, prípadne nebezpečnej trombózy. Nevedeli pochopiť ako mi mohla noha tak veľmi napuchnúť. Môj ošetrujúci lekár to uzavrel tak, že niekedy sa také veci v medicíne jednoducho stávajú. Mohla vraj “niekde rupnúť” nejaká malá cievka a tá narobiť takúto galibu. Kto vie. Keďže som bol v “normálnej” nemocnici, mal som k dispozícii všetkých odborníkov. Otázne je, ako by sa riešil môj problém, ak by som bol operovaný na špecializovanej klinike, napr. známej Sportklinik. Mali by cievneho odborníka? Vedeli by operovať prípadnú cievnu komplikáciu? Myslím si, že “normálna” nemocnica je predsa len lepšia v tomto….
8 deň po operácii mám nohu už prakticky odpuchnutú a môžem chodiť. S barlami samozrejme. Nohu ohnem na cca 70-80 stupſov prakticky bez problémov. Tiež ju vládzam zdvihnúť, napnúť kvadriceps. Bolesť pri chôdzi sa znižuje, no stále je taká, že by som neprešiel viac ako pár metrov. Pri státí alebo sedení ma bolí lýtko, do ktorého sa mi akoby naliala všetka krv z tela išlo ho roztrhnúť. Koleno na počudovanie prakticky nebolí. Nezaťažujem ho, používam nemecké barle (to sú tie, ktoré sa dávajú akoby pod pazuchu a v hornej tretine sa opierate rukami). Dostal som recept na ortézu, no doktor mi povedal, že nie je nevyhnutná. To ma dosť prekvapilo, ale keď nie, tak nie. Ja sa len teším. Možno preto, lebo operácia nebola spojená s naprávaním meniskov, či iných vecí. Neviem.

Po 9 dňoch ma konečne prepustili z nemocnice. Mal som síce stále teploty (posledné 2 dni len nízke a len poobede), ale tie vraj určite súviseli s masívnym opuchom nohy, ktorý som mal. Dnes je 11 deň od operácie a môžem povedať, že môj stav sa opäť trocha zlepšil, noha mi o niečo málo odpuchla (stehno myslím celkom odpuchlo, kým lýtko je stále mierne opuchnuté). Modriny sa postupne strácajú. Napuchnuté lýtko vyzerá, ako keby som ho mal opálené – je hnedé, mierne žlté možno. Vraj čoskoro bude zelené, oranžové…a tak podobne :). Keď sa postavím, stále cítim nátlak krvi do spodnej časti lýtka, no je to oveľa lepšie ako predtým. Viac si teraz uvedomujem bolesť kolena, ktorá síce nie je výrazná, no vnímam ju pri chodení. V stave pokoja bolesť prakticky nie je s výnimkou 2-3 denných epizód dosť veľkej bolesti väčšinou v noci alebo tesne nad ránom a potom okolo obeda, resp. poobede. Bolesti sú najhoršie v noci/nadránom. Kým zaberie liek proti bolesti trvá mi minimálne 30 minút, kým bolesť pominie. Spánok je potom už minulosť a ja sa len bezcieľne prevraciam v posteli a dúfam, že čas si pohne. Poobede sa mi zatiaľ vždy objavili horúčky, no sú postupne nižšie (odo dſa 6-7 to bolo cca 38.5-39C) postupne sa maximum ustálil na 38C s tým, že efekt horúčky ani nevnímam. V noci prepotím 3-4 tričká, zrejme v dôsledku horúčky. Spánok mám však relatívne pokojný a hlboký…až teda kým sa nezobudím v skorých ranných hodinách na bolesť v kolene. Navečer ma tiež začína odo dňa 5 bolievať hlava.

Na konci tretieho týždňa od operácie môžemo povedať, že chôdza mi už prakticky nerobí problémy, ako ani schody (hore vôbec, dole radšej nenašlapujem na chorú nohu). Žiadne veľké výlety síce neabsolvujem, no prejsť 100-200m mi nerobí žiaden problém. Koleno je stále opuchnuté, ale už menej. Lýtko je stále opuchnuté tiež, no už menej. Ohybnosť koleno som príliš nezlepšil. Podľa rady lekára do 6 týždňa nemám koleno vraj ohýbať na viac ako 90st. Myslím, že ho ohnem o niečo viac ako 90st., no nie o moc. Pri zohýbaní koleno bolí a mám pocit, akoby tam bolo niečo “zaseknuté” – jednoduch viac nejde ohnúť. Je to ale PRESNE ten istý pocit, aký som mal aj po úraze, resp. po artroskopii, takže sa nič nedeje. Trpezlivosť… Rana vyzerá dobre, jazva je síce zreteľná, ale rez aj štychy sú pomerne tenké a zahojili sa dobre.

Tu je pár fotiek od spolutrpitela. Celkom pekna modrina po plastike!

po operacii plastika

Na čo by som chcel upozorniť je dôležitosť ortézy. Ak môžete – vypýtajte si ju! Ja som dostal ortézu značky Otto Bock a podľa pani, ktorá mi ju dávala a prispôsobovala stojí cca 10tis Sk. Ja som ju dostal za 5Sk. Načo je ortéza dobrá? No predovšetkým na to, že vás môže ochrániť pred nečakaným úrazom (napr. oslabenou nohou krivo stúpite) a podobne. Viac o ortézach v osobitnom blog príspevku!

Rehabilitácia

V nemocnici za mnou prišla rehabilitačná sestra s moto-dlahou cca 5-6 deň po operácii. Bol to zrovna deň, kedy doktori začali riešiť môj problém s masívnym opuchom nohy. Motodlahu nastavili na 70 stupſov, čo nebolo ani moje maximum. Motodlaha mi ohýbala pomaly nohu cca 20 minút. bol som trocha sklamaný prakticky žiadnou koordináciou medzi rehabilitačnou sestrou a ortopédom. Mal som pocit, že relabilitačné sestry náhodne obiehajú nemocničné izby na ortopédii a pomáhajú pacientom bez znalosti ich stavu. Rehabilitačná sestra mi ukázala štyri základné cviky na posilovanie nôh, vysvetlila mi základy správneho cvičenia, no nevedala sa vyjadriť k tomu, či vôbec mám cvičiť kôli opuchu, prípadne kedy a v akej intenzite. Znova sa zjavila 7 deſ, potom, ako mi noha začala konečne odpúchať a na vzdory mojim argumentom o napuchnutej nohe ma prinútila sa postaviť a začať chodiť. S pomocou barlí samozrejme. Vysvetlovala základné pravidlá správnej chôdzi s barlami. Myslím, že urobila dobre, no stále by som privítal lepšie a osobnejšie vysvetlenie prečo mám rehabilitovať, aký vplyv má opuch na rehabilitáciu, čo je akceptovateľná bolesť a podobne. Rovnako chýbala aj koordinácia s ortopédom.

Prinútila ma ale začať dvíhať nohu, o čom som bol presvedčený, že určite nezvládnem. Odkedy som dokázal nohu sám zdvihnúť (ležíte/sedíte a vystretú nohu zdvíhate, pričom zapájate kvadriceps). Bežne takto nohu dokáže zodvihnúť hneď druhý deſ po operácii 40% pacientov, tretí deſ 60% postupne sa číslo rýchlo zvyšuje. Je tam samozrejme veľká dávka psychiky.

Teraz robím cviky cca 2-3 krát za deſ, ktoré mi vybrala rehab.sestra. To je krútenie chodidlami, potom precvičovanie kvadricepstu natiahnutím chodidla do zvislej polohy a akoby tlačenie kolena smerom dole. Jednoducho zapájanie kvadricepsu. Tento cvik má simulovať chôdzu, resp. brzdiť atrofiu svalov na nohe. Vraj sa má opakovať častokrát denne po sériách cca 20, ale celkové množstvo opakovaní má byť vraj až 2-3 tísíc. K tomuto číslu sa ja neblížim. Čo sa týka cvičenie ohybnosti kolena robím cvik, ktorý si pamätám z rehabilitácie po mojej prvej operácii – artroskopii kolena. Nohu vystretú zdvihnem a pomaly ohýbam v kolene, až kým cítim ťah za kolenom. Ďalší cvik, ktorý mám odporučený na rehabilitáciu je sedieť na vyššej stoličke tak, aby sa noha voľne “hompálala” vo vzduchu. Takto vlastnou váhou nohy treba precvičovať ohybnosť kolena. Ak chcete viac ako 90 stupňov, zdravou nohou treba chorú pomaly tlačiť do vyššieho uhla. Jemne tlačiť – tie kývavými pohybmi, ale súvislým pohybom.

4 mesiace po operácii

Musím priznať, že s rehabilitáciou som to poslených pár týždňov nepreháňal. Rehabilitovať k profesionálom som chodil asi 3 týždne. Tam som vlastne robil dokola niekoľko málo cvikov, niektoré vynaliezavejšie ako iné, ktoré som už poznal. Myslím, že najlepšie na tej rehabilitácii bolo, že som si denne našiel čas na to, aby som skrátka cvičil. Tie cviky som sa snažil cvičiť potom aj vo fitnes tak 2-3 krát týždenne, doma sa mi to nikdy nepodarilo. Skombinovane s bicyklom. Na zaciatku som sedel dost vysoko a pri kazdom zbrati nohou skrcil tvar od bolesti. Teraz, po 4 mesiacoch uz vlastne môžem nohu skrčiť ako len chcem a bicyklujem pri väčšej záťaži asi 20-30 minút. Potom nejaké tie predkopávačky, zakopávačky a naposledy som skúsil aj drepy, čo na moje počudovanie dopadlo celkom dobre dokonca aj s ľahším závažím.

Pri cvičení stále používam ortézu. Neviem či mi to pomáha..psychicky určite. Ohybnosť tam už myslím je, teraz budem pracovať na vrátení sily. Ak je to rovnaké, alebo podobné ako rehab. po artroskopii, tak vtedy mi najviac pomohlo behanie. Najprv to bolo trocha utrpenie – mal som pocit, ze už nikdy nebudem môcť behať….ale postupne sa to všetko zlepšilo a šprint by z toho asi nebol, ale rýchly beh určite. Teraz, keďže už je väz na mieste to snáď bude aj so šprintom.

na internete som našiel tieto zaujímavé linky:
Zaujímavá stránka je: http://www.kneeclinic.info/rehab_markdecarlo.php kde máte aj krátku históriu rehabilitácie. V krátkosti – od 82 roku sa noha dala do sádry v sklone cca 30stuſov a plnú váhu bolo možné preniesť na nohu až po 8-9 týždſoch. Dnes je situácia celkom iná. Rehabilitácia sa dramaticky urýchlila. Podľa uvedenej stránky by som už dnes (12 dní po operácii) mal normálne chodiť a ohýbať nohu do 110 stuſov. Ja pritom nohu ohnem cca 80 stupſov a chodím o barliach s tým, že nohu prakticky vôbec nezaťažujem váhou. Takto som bol inštruovaný mojim doktorom.

Iné stránky ako napríklad http://www.orthopedictechreview.com/issues/may00/pg28.htm odporúčajú pomalší priebeh rehabilitácie, podobný ako mám ja dnes. Čo je zaujímavé je, že na tejto stránke neodporúčajú ohýbať nohu viac ako 90 stupſov až do 4 týždſa. Článok je z mája 2000.

na tejto adrese http://www.nismat.org/orthocor/acl_postop je pár cvikov, ktoré odporúčajú robiť prvý týždeſ. Zaujímavé je, že zdôrazſujú, že nikdy by noha nemala odpočívať inak ako rovnej polohe (teda žiadne podkladanie vankúša pod nohu). Toto má zabezpečiť hyperflexiu – teda úplné vyrovnanie nohy. Ja som s týmto problém vôbec nemal a vlastne od prvého dſa som mohol nohu vystrieť úplne. Odporúča sa na pár minút denne nohu dokonca ohnúť ešte menej ako 0 stupſov (podložením napr. vankúša pod pätu).

Celkom dobrý pooperačný návod rehabilitácií je aj na: http://www.drmillett.com/pdf/acl.pdf

alebo http://www.orthopaedics.co.uk/boc/patients/anterior_cruciate_recovery.htm

a samozrejme klasicky – wikipedia článok:

http://en.wikipedia.org/wiki/Anterior_cruciate_ligament_reconstruction

Všeobecne tieto, ale aj iné články, ktoré som si prečítal k tejto tematike sa zhodujú v tom, že:

  • Po zranení by mal človek pred operáciou náhrady ACL zrehabilitovať aspoň tak, aby dokázal nohu ohnúť v kolene ako predtým a tiež by mal svaly navrátiť do pôvodnej kondície
  • Operácii náhrady ACL zväčša predchádza artroskopický zákrok, kde sa presne zistí stav poškodenia a tiež operatér odstráni prípadné útržky väzu a pod..
  • Ak si ACL nenecháte nahradiť, koleno síce bude funkčné, nebude ani bolieť, no budete mať problémy so stabilitou kolenného kĺbu. Prejavy nestability sú vysoko individuálne. Niektorí pociťujú nestabilitu aj pri chôdzi, iní až pri náročnejších športoch. Isté však je, že športy, pri ktorých sa rýchlo mení smer (vyžadujú stabilné koleno) budú pre vás v podstate vylúčené. Bezpečné športy sú napríklad plávanie, bicyklovanie, korčulovanie, vytrvalostné behanie, posilovanie a podobne. Nevhodné hlavne lyžovanie, tenis, squash, basketbal, fotbal a pod…
  • Niektoré štúdie uvádzajú, že až 70% ľudí so zranením ACL bude trpieť do 14 rokov od zranenia na artritídu zraneného kolena. Do 20 rokov od zranenie takmer všetci.. Nie je vraj podstatné, či ACL bol nahradený, alebo nie, riziko výskytu artritídy je vraj rovnako vysoké. Iné štúdie poukazujú, že väčšiu pravdepodobnosť výskytu artritídy majú tí, ktorí si plastiku ACL urobiť nenechajú. V každom prípade riziko artritídy po roztrhnutí ACL je vysoké a je treba s ním počítať. Všetky štúdie sa však zhodujú v tom, že ak si ACL nenecháte nahradiť a svoj životný štýl čo sa týka športov nezmeníte, máte vyššie riziko poškodenia iných “súčiastok” v kolene – chrupavky, meniskov a pod..
  • v nemocnici človek po platike ACL zostáva 1-2 dni (u nás to je bežne 7 dní, ja som bol 9).
  • S rehabilitáciou treba začať čo najskôr a ohnúť koleno do 90 stupňov do 10 dní odo dňa operácie, je treba cvičiť čo najviac kvadriceps,
  • počas dňa a počas noci je potrebné nosiť ochrannú ortézu, ktorá má zabrániť prípadnému úrazu oslabeného kolena, ako napríklad pri podknutí a podobne.
  • Barle je nevyhnutné používať len počas prvých niekoľkých pár dní po samotnej operácii (2-6) následne je možné chodiť s ortézou bez barlí.
  • V noci má byť na nohe ortéza preto, aby držala nohu v rovnej polohe a zabránila rannej bolesti.
  • Ortézu je možné prestať používať po 4 týždňoch. Bicyklovanie je možné na stacionárnom bicykli po cca 2-4 týždňoch, resp. potom ako dosiahnete flexibilitu 90 stup. a viac
  • šoférovanie je rozdielne pre ľavú, či pravú nohu, no všeobecne by ste nemali počítať so šoférovaním skôr ako po 3-4 týždňoch. Pre bezpečnú koordináciu je nutné mať späť svaly, ktoré po operácii atrofujú
  • Korčulovanie alebo bicyklovanie vonku je možné po 2-3 mesiacoch, bezkontaktné športy ako napríklad tenis po 4 mesiacoch, kontaktné športy po 6 – 9 mesiacoch. Medzi najnáročnejšie športy na koleno sa považuje lyžovanie a basketbal. Niektorí lekári dokonca odporúčajú nosiť pri vymenenom krížnom väze pri lyžovaní ortézu. Ja zasa odporúčam nehrať basketbal :)

Zaujímavá téma je vlastné zahojenie ACL. Samozrejme, že ACL sa vám pri normálnych podmienkach sám nezahojí, no podľa výskumu istej doktorky Dr. Martha Murray by bolo možné po implantovaní akéhosi “zázračného gelu” prinútiť väz, aby sa opravil sám. Odpadla by tak celá tortúra operácie (namiesto nej len artroskopická operácia) a navyše telo by si samo opravilo pokazené tkanivo. Neviem, či tento sľubný výskum (experimenty na zvieratách sa vraj podarili, no operácia človeka ešte nebola prevedená) by mohol byť dôvodom, prečo by ste mali operácia odložiť. Možno o pár rokov… Viac článkov k tejto zaujímavej téme:

http://www.orthojournalhms.org/volume2/html/osgood2.htm

http://www.childrenshospital.org/dream/DreamRsch2005/acl.html

http://www.eurekalert.org/pub_releases/2006-03/chb-gat032706.php

http://abclocal.go.com/kgo/story?section=edell&id=5356760

Ak ste sa predsa len dočítali až sem a zostala vám ešte sila na reakciu, prípadne vlastné skúsenosti, prosím podeľte sa s nimi!

Kvôli až príliš častému spamu (hovadiny typu – kúpte si parádnu Hondu z Ameriky) musí byť váš príspevok mnou najprv akceptovaný – takže ďakujem za porozumenie a vašu trpezlivosť.

This entry was posted in Liečba roztrhnutého predného skríženého väzu and tagged , , , , , , . Bookmark the permalink.

715 Responses to Operácia kolena – plastika predného krížneho väzu (ACL)

  1. Walkman says:

    nazdaar kolenari , ja som tu uz pridaval davnejsie nejake prispevky, 28.8. ma caka operacia plastika LCA na sukromnej klinike Sagax u DR. Malinovskeho, je to odbornik a aj ked sa bojim dufam ze to dopadne fajn najviac sa bojim pooperacnych stavov … napiste mi prosim co je najlepsie mat prichystane uz pred operaciou, tesne po operacii, ked pride clovek domov, dakujem

  2. Filip says:

    Zabka:Idem az dnes o hodku na kontrolu tak potom dam vediet

  3. daniel says:

    Cau Walkman!
    Drzim Ti velmi palce!

    Po operacii nebudes mas zas az take bolesti akych sa mozno obavas. Je to v pohode. V stave pokoji koleno prakticky ani neboli, len ked cvicis (co je ale samozrejme nutne). bolest sa ale da v kazdom pripade vydrzat.

    Takze tolko na povzbudenie.

    V nemocnici Ti budu davat tableky proti bolesti – a to je klasicky Ibuprofen/Ibalgin. tie su vraj tazsie na zaludok – ako pre koho… Vraj zabera aj Paralen. Takze tieto si nachystaj aj na domov, hoci napr. ja som ich zas tak vela neskonzumoval. Nejake ale predsa. Bolest treba tlmit – inak budes nervozny a psychicky ci chces-ci-ne to skratka horsie clovek znasa. Takze ked zacne bolet – sup tableku. Samozrejme ne vela..skratka podla navodu.

    Gelove vrecka – kup si aspon 4-5 velkost – cim vecsie, tym lepsie (dlhsie drzi chlad – a velke vzdy mozes napr. prehnut napoly atd..). Tieto vrecka predavaju v supermarketoch a niesu drahe. Supnes ich do mrazaku a potom prikladas na koleno ked budes po operacii/doma. Par tyzdnov. Chlad na koleno Ti v zasade nemoze nijako uskodit, len pomoct, kludne chlad aj cely den (hlavne prve dni). Jedine na co treba davat pozor je nedavat zmrznute vrecko na holu kozu – lebo mozes dostat “omrzliny”. to je cele. Inak chladit a chladit.

    Priprav si tiez viacero elastickych obvezov – kt. si pripevnis k nohe gelove vrecka, kt. Ta budu chladit

    Odpocivat budes musiet s VYSTRETOU nohou – v ziadnom pripade ju nekrc (mimo cvicenia samozrejme) ked odpocivas. Proste ju maj uplne vystretu a tak odpocivaj. Boli to trocha ale noha musi byt vystreta (to Ti povie aj lekar).

    Potom doma pekne pomaly zacni cvicit – kukni si prispevok o rehabilitaciach – tam je par tipov.

    Inak fit, nic extra Ti nebude treba. Zariad si to tak, aby si nemusel napr. daleko chodit na WC alebo po schodoch atd.. hlavne aby si sa vyvaroval riskantnych terenov prve dni/tyzdne (schody, kachlicky, linoleum)…

    Soferovat tiez nebudes asi moct skor ako 4-5 tyzdnov…individualne.

    Drzim palce a daj potom vediet ako to ide!

  4. Filip says:

    No tak dnes som bol na kontrole po 16 tyzdnoch.Doktor mi az teraz dovolil drepy a legpress co sa divim ale nevadi.A kontorla o 3 tyzdne ,ked uz budu 4 mesiace a mozme sa bavit o behu

  5. zabka says:

    je zaujimave ze kolko roznych metod pouzivaju doktori na liecenie a rehabilitaciu…celkom ma to zaraza…potom aby sa clovek bal ze jepozadu

  6. katka says:

    Nazdar Dano a vlastne vsetci kolenari :)

    Tak sa zda, ze sa i ja pridam do klubu :), a tak na zaciatok vdaka za tento blog a aj za diskusiu, vela som sa tu dozvedela a pomohol mi lepsie sa zorientovat.
    Takze moj problem sa zacal v oktobri pri hrani tenisu ( nehram nejak aktivne ). Bolo to na umelom povrchu, a ked som sa rozbehla po lopticke s nevidanou snahou ju chytit, tak som sa akokeby zasekla a kolmo spadla na obe kolena. V tom lavom mi nieco akokeby prasklo ( mozno sa vyklbilo ). Bol to divny pocit spojeny samozrejme s bolestou. Nohu som nevedela ani pokrcit, ani vystriet. Napokon som nejak vstala, a ani neviem ako som dokrivkala ku lavicke. Tam som sedela asi hodinu a dufala, ze to bude v poriadku, napokon som aj mala pocit, ze sa to zlepsuje ( zial to bolo asi len tym, ze som sedela ). Napokon sa mi podarilo prist do satne, neskor na trolej a nakoniec i na intrak. Tam som zalahla do postele a v ten den som uz radsej nechodila, kedze sa bolest stupnovala.
    Na druhy den som sa teda odhodlala zajst na chirurgiu ( dolezite je poznamenat, ze studujem v cechach a aj uraz sa stal v cechach a aj na chirurgiu som sla v cechach ). Ked som sa asi po hodine dostala na rad, tak mi sestricka oznamila, ze ma nemozu vysetrit. Odovodnila to tym, ze musim mat poistenie ceske a europsky preukaz zdravotneho poistenia ( to je ta modra karticka ) mi jednoducho nestaci. Cize aj napriek tomu ako som sa citila a ako som zle vyzerala, ma poslali jednoducho prec. Bola som zufala, sialene to bolelo. Nezostavalo mi teda nic ine, len ist domov na Slovensko, do Trencina. Tam ma na stanici cakala mamina a hned sme ficali na chirurgiu v poliklinike. Tam lekarka skonstatovala, ze v Cechach ma mali zo zakona vysetrit, lenze je s tym vraj vela papierovaciek, a tak sa im zrejme jednoducho nechcelo. Vysetrila ma a povedala, ze tam mam vodu, a tak mi dala dlahu a barlicky do ruky. Povedala, ze to mam chladit ladom a odpocivat. Po par dnoch som prisla na kontrolu vytiahli mi vodu a dlahu dali naspat. Potom po par dnoch mi vyberali vodu zasa, ale dlahu mi uz nedali. Povedali, ze by to uz malo byt v poriadku. Pocit to bol divny, kedze som v nohe nemala ziadnu silu ( ti co mali dlahu na celej nohe isto vedia co myslim ), ale casom sa mi sila vracala, postupne som zacala i normalne chodit, takze som si myslela, ze som v poriadku, a ze to chce len cas.
    Ako vsak ale cas isiel, stale som nemohla nohu naplno zatazovat, a teda ani sportovat. Rozhodla som sa teda zajst k jednemu lekarovi v Trencine, ktory sa stara i o sportovcov, nie je vsak ortoped. Lieci zapalove poruchy pohyboveho aparatu. Zistil mi, ze makke struktury kolena mam skutocne zapalene a on ako prvy sa mi zmienil o tom, ze mozem mat poskodeny meniskus a vazy. Makke struktury mi po par tyzdnoch pomocou lasera vyliecil, a aj napriek tomu, ze som sa citila lepsie, koleno stale neposluchalo.
    Trocha som zacala patrat na nete a dostala som sa na sportclinic. Objednala som sa na vystrenie a tam mi lekar len podla hmatov skonstatoval, ze predny skrizeny vaz mam na 90% poskodeny. Dal mi teda odporucenie na MR. Na MR som bola v Trencine minuly tyzden a teraz cakam na dalsie vysetrenie v Bratislave v sportclicnic, ktore ma caka vo stvrtok. Som zvedava, co mam teda vsetko poskodene. Kazdopadne v zavere spravy z MR mam napisane:
    Lezia zadneho rohu MM- gr. IIIA
    Chronicka lezia LCA, hyperangulacia LCP, dorzalna subluxacia oboch femoralnych kondylov
    Neviem, co to presne znamena, ale obavam sa, ze ma caka to co uz viaceri mate za sebou. Zatial z mojej strany len tolko. Ked budem vediet viac, tak dam vediet :)

  7. Filip says:

    Je na hovno ze kazdy ti povie a dovoli nieco a ine a potom clovek je somar z tohoco moze a co nie

  8. liopqaa says:

    katka:
    ahoj..fuha…pekny zaver MR…:D…chcem sa ta len opytat ci si mala vysledky z MR hned v ten den alebo ich odoslali az neskor ?..ja tiez cakam na MR…este dva tyzdne ..ufff

  9. katka says:

    liopqaa:
    …na rezonanciu som cakala asi tak tri tyzdne a vysledky som mala na cd hned dalsi den doobeda
    …tak dnes som bola na vysetreni, kde mi mali zhodnotit MR a musim sa priznat, ze dost ma to vzalo. Aj ked som si myslela, ze som pripravena na zle spravy, tak som nebola. Nevyzera to u mna uplne ruzovo, meniskus mam zly, predny vaz je v tahu, a zadny je tiez nejaky nie uplne v poriadku. Takze ma caka artroskopia a neskor tiez plastika.
    …ak su tu nejaki vysokoskolaci, ktori podstupili tieto zakroky pocas semestra, tak ako to vyriesili so skolou. Ja studujem v Cechach. A vznika mi problem. V Cechach mi rehabku nikto hradit nebude, takze neviem presne ako to riesit…diky

  10. Walkman says:

    seruste pred pol hodkou som dosiel domow…. zda sa mi to byt fajn…. operovali ma vcera – 28.8 o cca 12:00 a uz o 14:00 boli pri mne rodicia – nepamatam vela, operovali ma v SAGAXE . p. MUDR. Malinovsky … super doktorko, vsetko mi vysvetlil vraj cista plastika, menisky a chrupavka v poriadku, drzi mi to titan v kolene. V noci som mal trochu bolesti a nedalo sa mi vycurat kua tak som si to odskackal o 4:00 rano na WC a cural som 10 minut . ted je 11:00 – 29.8. a ja lezim doma v obyvacke pekne klidek noha vystreta zaladovana , idem si pusti GTA – San andreas, zrejjme pekne od zaciatku si to prejdem az do konca :)))
    pozdravujem kolegov kolenarov uz zacinam napinat nohu a pohybujem s prstami na nohe – pohodicka

  11. Walkman says:

    Daniel – dakujem za tipy – treba drilovat a do pool roka by som mal byt spat na futb. travnikoch az vsetko pojde tak ako ma :)

  12. liopqaa says:

    katka:
    dakujem …ja uz sa neviem dockat MR..uz mi sibe z toho kolena…boli uz dva mesiace v kuse….drzim palceky na operacie….:))…mna isto caka minimalne artroskopia…..:D

  13. monikaa says:

    no ahojte vsetci po dlhej dobe sa k vam opat vraciam…….=) takze tak….no som po magnetickej rezonancii ktora mi ukazala ze mam ten LCA v prdeli takze operacia je potrvrdena i tymto kuskom papiera….tieto nasledujuce 2dni si idem robit predoperacne a v stvrtok do nemocnice a v piatok operacia…..hmmm…..neviem ci sa bat ci byt rada….ale ja vam napisem v stredu vecer ze ako je na tom moj zaludok=)))))))))))takze zatial som vas informovala takto…..a este i k tym sumam……vycvakam za to 10tisic….niekto povie ze vela niekto povie ze je to v pohode……obetujem to za to ze budem v poriadku……dufam……tak drzte mi vsetci palce…slony,levy i mravce=)))))))))))))))))))))))))

  14. burqo says:

    caute vsetci mal by som taku otazocku dufam ze mi niekdo pomozete.som dva tyzdne po artroskopii kolena kde mi zistili ze ma mam roztrhnuty predny krizny v.o mesiac idem na plastiku.ale ubehli dva tyzdne a koleno je este stale viditelne opuchnute a nemozem ho uplne zohnut.a pri tom cvicim byciklujem kazdy den.Neviem ci som to s tou zatazou neprehnal alebo to ustupi.Poraďte mi.Dik

  15. daniel says:

    Cau Burqo!
    Dva tyzdne po artro by uz koleno nemalo byt moc napuchnute, ale to, ze ho nemozes este uplne zohnut je v pohode. Tieto veci vsak moze zodpovedne posudit len lekar. Viesako – ako napuchnute? Ako lopta, alebo je to proste len trocha vidiet? Ako ho nevies zohnut? 100 stupnov alebo nemozes spravit drep? Tieto veci musi posudit lekar a je fakt ze hamba AK to lekarov nezaujima – proste odoperovat a dovi, trap sa clovek. Nemas dohodnute pooperacne vysetrenia? Mali by byt 100% Artro zas nieje ktovieaky zasah do kolena – zalezi co Ti robili. To Ti aspon povedali? Urcite si vypytaj spravu, vsetky vysetrenia, rontgen, vysledky magnetickej (ak Ti robili) no a samozrejme spravu z operacie. Tieto veci maju zrejme v nemocnici ak ich nemas doma. Nechaj si to pekne od lekara co Ta operoval vysvetlit. Tiez si nechaj poradit ako to vidi s pripadnou plastikou toho vezu kedze ho mas zosrotovany. Potom chod aj k inemu lekari nech mas viac nazorov aby si si vedel vybrat. Drz sa a daj vediet co a ako!!

Comments are closed.