Chcem napisat nieco o celkom zaujimavej teme, ale dovolte, aby som sa najprv vyjadril k inej.  Vlastne vy neviete k comu som sa to chcel vyjadrit, takze sa zbytocne tu stelujem.

ale len aby ste vedeli, ze nie o tomto som chcel pisat.

Ako je mozne, ze jeden pocitac sa startuje 10 aj viac minut?  To je otazka, ktora trapi miliony ludi a pritom logicky by to tak nemalo byt!  Mame pocitace, ktore zvladaju MILIONY operacii za sekundu a pritom sa startuju 10 minut?  Co tolko naoperuju prosim vas?  Nech ten moj zastaraly pocitac spravi “len” milion operacii za sekundu – tak za 10minut ich ma spravit 600 milionov???  No akoze co je tam 600 milion operacii.  Ja by som vedel naratat mozno tak desat.
– rozsviet obrazovku
– nakresli logo windowsu
– behaj pasikom akoze predstieras cinnost
– zapni modru obrazovku so stvorcekom kde musim napisat svoje meno a heslo
– over meno/heslo
– nastartuj plochu, ktoru som mal triliardu krat presne taku istu nacitanu

no…toto je 6.  Este 4 by som si nejake vedel vymysliet..ale zvysnych 599.999.990 operacii uz asi ne.  Schvalne – podla mna nas osieraju a tie procaky su rovnake od cias kedy Gagarina vystrelili na mesiac.  Len na nich vzdy nalepia lepsiu nalepku s hologramom raz takym potom onakym.  Alebo ked nie – tak nech laskavo vysvetlia tie operacie!

no nic.  Zbytocne sa rozculujem.

Inu, chcel som o inom.

Takze how are you?  Ano, Dubaj zije podobne ako amerika so vsadepritomnou “otazkou” How are you?  Dokonca si myslim, ze USA sa mozu strcit.  Tu sa how are pyta kazdy.  Od robotnikov kt. zametaju cestu az po nasho najvecsieho veduceho.  Ked prechadzam po chodbe rano do roboty (mozno aj preto chodim cim skor aby som nestretol tolko ludi) tak otazku Hi how are you? pocujem asi 100 krat.  Mali by to podla mna spojit do jedneho slova – hihowareyou (hajhauarju) nieco ako indiansko-finsky pozdrav na privitanie volne do slovenciny prelozene ako “cau”.

Je sranda, ze hoci ja velmi dobre viem, ze nikto na tento pozdrav necaka odpoved, tak ja sa stale snazim poctivo a pravdivo odpovedat namiesto toho, aby som sa zdvorilo usmial a odstravil spet – hajhauarju.  Ja vzdy poviem – Good!  Alebo ked sa nemam dobre – tak poviem – ooow not so good actually.  Odzdraveny je vecsinou velmi zaskoceny mojou odpovedou – “ved on mi odpovedal ako sa ma???!” a obzvlast vtedy, ak sa snazite odpovedat uprimne.  Nieco ako ked vas niekto doma pozdravi – Nazdar, co nove?  Tak asi by dost kukal, keby ste sa usmiali a odpovedali – nazdar – co nove?  Aspon nejaky dodatok sa oplati povedat – nieco ako – pohoda, vsetko fit a Ty?  Tiez sa nepytate niekoho ako sa ma, ked proste vas to vyslovene ze nezaujima.  Ved naco uvadzat toho cloveka a seba do rozpakov?

Co je ale sranda, ze tu sa vazne ze vyzaduje sa “opytat sa” rozumej odzdravit rovnako.  By ste neverili kolko divnych pohladov a rozpaciteho mlcania sa mi uz dostalo do telefonu ked som na hajahuarju odpoveda – Good!…a zostal som ticho.  Potom ten druhy chvilu kuka na vas..vy normalne pocujete ako sa mu kolieska v hlavne zastavili, pohli trocha naspet a potom sa zas roztikotali normalne dopredu.  Vecsinou potom rozpacito doda ze – oww….ok… lebo on cakal otazku ako sa ma tiez.  To je jedno ze zaklame, resp. vobec neodpovie – ale chce aby sa ho niekto pytal.  Sranda, nie?
Zrovna minule som bol na telefone s jednou panou a ona – Hi Daniel, how are you?  A ja ze “good” a zostal som ticho.  Ona bola tiez ticho.  Dobra chvilka trapneho ticha… a potom tak sklamano-trapne ze – OK…so..blablablabla o robote uz.  Vlasne to bolo dost komicke, lebo si myslim, ze sa urazila – ze som sa ja tiez nespytal – “and how are you?” – pre tych z vas, ktori ste nepochopili… 🙂

Niektori ludia si z tohoho havajru robia aj celkom srandu.  MOj veduci napriklad.  Uz som sa o nom zmienoval viackrat – je to brit, ma dobry zmysel pre humor – hlavne sarkasticky a je aj dost inteligentny a vsimavy nato, aby sa pozastavil nad vecami, nad ktorymi sa ini ludia nepozastavuju.  Jedna z nich je aj havarju.  Ma z toho celkom dobru vrtulu – podobne ako ja.  Dokonca sa mi zda, ze mu to lezie na nervy.  Minule za nim prisla jedna pani – ja ju mam nahodou rad, lebo mozno nie je riaditelkou firmy a tiez nepatri do think-tanku nasej firmy, ale zato sa velmi snazi kazdemu vyhoviet a pomoct jak sa len da.  Niekedy az moc.  No..a tato pani za veducim prisla a ze – how are you Michael?  No a on – velmi dobre, dakujem za opytanie, and how are you Margaret?  No a ona sa mierne rozhovorila.  On ju vsak prerusil po prvom a pol slove a ze – no..kedze uz mame formality za sebou – co si to chcela?  Krute, ale uprimne zas..  Kde je v tomto ta slubovana sranda? No v tejto situacii vlastne nikde.  Je mi luto, ked sa niekto sprava takto k ludom, ktori su na tom intelektualne / poziciou vo firme nizsie.  Ale robim to aj ja.  To co si dovolim k vratnikovi/upratovacovi si nedovolim k sefovi.

No – ale ta slubovana sranda.  Takze poslednou dobou ked pride veduci do firmy a..vecsinou sa pozabudne a formalne sa spyta – hey- how are you Daniel?  Tak ja sa strasne siroko usmejem a trocha afektovane mu poviem – Very well Mike, thank you!  And how are you this beautifil day, Michael?  To ho vzdy celkom dostane a zabavame sa dalej v tejto trapnej konverzacii.

Pointa je, ze how are you je pozdrav ako kazdy iny.  Nie je v nom myslim pretvarka, ako sa velakrat my, neanglicky hovoriaci ludia domnievame.  Proste je to len forma pozdravu, ktora zrejme vznikla tak, ze niekoho kedysi davno ozaj zaujimalo ako sa ten druhy ma.  No…a tento zaujem vyprchal, ale pozdrav zostal.

Takze ked vas niekto pozdravi – how are you?  Tak mu povedzi – Good, how are you, alebo proste len odzdravte – how are you!