Este nieco o taxikaroch

Takze zacnem z ostra jasna – pred dvoma tyzdnami som mal taku mini-havariu, ktora by nestala ani za rec (len system ze vystupite, kuknete na naraznik, ospravedlnite sa rozculenemu cloveku pred vami, sadnete, zabuchnete dvere a o 5 minut uz ani neviete co sa stalo).  Ja som ale netrafil auto…ale kamion.  Ako som sa posuval v zacpe, tak som sa pozeral viac do laveho pruhu ako pred seba a len v poslednej chvili mi Frantisek hovori – pozor!  Ja sa kuknem dopredu, dupnem na brzdu a este mi prebehlo hlavou – pohoda..to ubrzdim (lebo som sa ledva ze posuval) a tuk.  Zvlastne bolo, ze po takom tuk by clovek necakal rozcapenie kapoty ani “mile” prekvapenie v podobe tecuceho oleja na cestu.  Faro zostalo prakticky nepojazdne, lebo chladic dostal smrtelnu ranu.  Spolu s nim asi aj nejake tie hadice a trupka od serva.  Auto som len posunul na krajnicu a nestastne vysiel von a tesil sa na stretnutie so soferom kamiona.  Bol to ako inak ind aj s turbanom na hlave.  Ale sympatak.  Nieco mi zacal rozpravat, ja jemu tiez nieco..ale nerozumeli sme si ani slovo.  Ja som mu ani len farbu z naraznika nepraskol 🙂 takze verim, ze mi hovoril nieco ako – Ty blbec, tak ti treba, ked sa nekukas a dovolujes si na moj pustny superkamion s tahacom co vie preniest aj Bur Dubai.

Volal som policajtov, prisli, vypytali si vodicak a papiere od auta a lamavou anglictinou mi povedali, ze nech si sadnem do auta a pockam.  Tak som pockal, oni doniesli nejaky papier – pre poistovnu – cely v arabcine.  Rozumel som len obrazku, kde boli nakreslene rozne modelove situacie buraciek.  Pekne.

Papier mi odovzdali, poradili mi, ze nech zavolam pre odtahovku take a take cislo, nasadli a odisli. No problem. Stalo sa mi to v sobotu vecer, takze vsetky odtahovky boli “bussy”, resp. vikendovali.  Tak som faro nechal jak je, zavolal kolegini a ona prisla pre mna.  Dalsi den som musel ist do poistovne, kde som stravil mozno 20 minut – vyplnil nejaky papier, odovzdal ten papier od policajtov a chalas – hotovo.  Poistka je tu celkom dobra.  Ak naburate z vasej viny – tak zaplatite od 200-500 dirhamov (zalezi od poistky) ako spoluucast.  Ak to nebola vasa vina, tak neplatite nic.  Odtial som isiel na “crash-site” kde som asistoval pri nalozeni fara na tahac, zakyval mu a zazelal mu skore uzdravenie.

rozslahane faro

Ja viem – nic extra to nevyzera – ale v skutocnosti to bolo celkom slusne zdemolovane

Papa faro

Dalsi den – auto ide k panu doktorovi

Ako by sa vam lubilo mat restiku rovno v robote?  Tato restika je v ramci autoservisu

Autoservis.  Moje auto prave umyvaju

Auto som dostal asi po jeden a pol tyzdni.  Bez problemov.  Garaz bola ale “something else”.  Predstavte si – akysi dvor (len bez sliepok) so strechov z vlneneho plechu, vsade rozmlatene auta, vraky a par skoro opravenych aut.  Ziaden profi servis – ale zato ..stylovy ako vidite vo vojnovych filmoch o iraku.  Proste vsade spina, prach, vraky, ziadne extra naradie ale zato sikovni automechanici pocernejsej pleti, ktory vedia na kolene spravit hadam aj motor pre Ferrari.  Celkom zazitok bol potom “office” v tomto autoservise. Proste mala maringotka s huciacou klimatizaciou, dost zaprasena s lacnym asi 20 rocnym nabytkom.  Dva pisacie stoly bez pocitacov – len kalendar, dake papiere a dva stare zaprasene telefony a za stolom bradaty stary muz ako si cita koran.  Cely v bielom, dlha velka uplne biela brada a taka ta cipkovana ciapocka na hlave.  Ani nezdvihol hlavu, len si dalej cital.  Za druhym stolom sedel podobny “sef” a pri nom v kresle uz zhovorcivy “predak”, ktory ma veselo pozdravil a ponukol mi caj alebo vodu.  Posadil ma na ich “kozenu” sedacku a ze – auto bude zachvilu hotove.  Kym som ja nasaval atmosferu pokoja zaprasenej maringotky so sedivym muzom citajucim si koran, kym som si pozrel stenu plnu obrazov so zlatym arabskym pismom – o ktorom si my ne-arabi 100% myslime ze urcite hovori – Smrt nevercom, Dzihad skazenej Amerike a podobne, tak auto aj bolo hotove.

Dal som servisakovi dohodnutych 500 dirhamov, zobral kluce a odisiel.  Oprava vraj vysla asi na 6700 dirhamov – co je cca 40 tisic.  U nas by si isto vypytali aspon dvoj-nasobok.

No…ale nie o tomto som chcel.  Takze kym som sa dockal uzdraveho auta tak som si opet uzil taxikov.  Jedna cesta ale stala zato a o tej som chcel napisat.

Bola to uz vlastne posledna cesta – kde ma taxikar viezol vyzdvihnut auto do servisu.  Bol to starsi Pakistanec, ktory v Dubaji pracuje uz 12, ci 13 rok.  Celu cestu sme sa rozpravali a ja som sa opet vyzvedal dalsi pribeh, ktory je z celkom ineho sveta ako ten nas.

Pytal som sa, ze preco zostava tak dlho – ci sa mu tu tak velmi paci v Dubaji alebo ci je to taky skvely business.  Pytal som sa aj na to, ci ma rodinu (predpokladal som, ze asi nie).  Odpovede tohoto cloveka ma dojali.  S velkou pokorou a bez stipky zatrpknutosti mi rozpraval o svojej rodine a ako mu chybaju, ale nema inu moznost, len tu zarabat, kedze doma by pracu nedostal, pricom musi vlastne zivit tri rodiny.
Tu svoju, svoju matku, svoju sestru s jej detmi a tiez sesternicu s jej detmi.  Sestrin muz zomrel a ostala sama s detmi.  Nema sa o nu kto iny postarat, lebo jeho bratia ziju v Pakistane a ledva dokazu uzivit svoje rodiny.  Sesternicinho muza zas zavrazdili a on nemal ziadnych surodencov a tak zostala tiez sama.  Nieje preto ina cesta, len zit a pracovat v Dubaji a posielat peniaze domov aby mohli fungovat tri rodiny.  Cely stastny mi rozpraval, ako jeho najmladsi brat tiez prisiel do Dubaja, robit taxikara, aby aj on mohol prispiet.  Povedal ale aj to, ze zachvilu sa chlapec zeni a tiez ze dal vypoved z Dubaj taxi – lebo proste  nevladze.  Absolutne mu to ale nezazlieval a len to skomentoval – no..je to tazky dzob, nie je to pre kazdeho.  7 dni v tyzdni, 14-15 hodin denne pracovat den/noc ako pride.  Predstavte si to – robit 12 rokov tymto sposobom s tym, ze z tych penazi mate vy samy a vasa manzelka a deti ani nie tretinu.  Ostatne davate svojim surodencom a sesternici.  A este to najhlavnejsie – nie ste nasraty ani zatrpknuty..proste idete dalej..lebo musite, mate zodpovednost za druhych.

Ja som si povedal, ze zarabam asi styrikrat/petkrat tolko co tento chlap a to nezivym absolutne nikoho okrem seba.

Ak by sa tento clovek nahodou objavil v akomkolvek hotely, alebo v restauracii, tak by ho nikto ani len neobsluzil, lebo “nema lowe” a nedostal by ani len gram ucty, aku tu dostava barjaky ozraty sprosty rus….aki mi tu teraz hulakaju a vyrevuju pri vedlajsom stole pri bazene a ich zenske sa rehocu na tom, ako ozrane padaju zo stoliciek do bazena.

Veru, je tento svet zvlastny…

Leave a Reply