Väčšinou sa to začína úrazom.  Niekto ho prežíva dramaticky, iný ani nie, ďalší si uvedomí, že má problém pekne postupne.

Takže.  Sem ste sa dočítali preto, lebo niečo s kolenom máte.

Úraz.

Ako viete, že sa stalo niečo dramatické?  Podvrtnutie kolena s následným roztrhnutím, alebo natrhnutím väzu nie vždy musí byť dramatická bolesť!

Viacero ľudí si na úraz ani nepamätá a ak áno, tak ho častokrát neopisujú nijako dramaticky.  Trebárs len zle stúpili, koleno sa podvrtlo, počul/cítil som tam akési zaprasknutie, zostalo akési slabé, tak som si chvíľu posedel a všetko ma prešlo do 5 minút.  Ak sa takéto niečo stane, ja by som prestal, pobalil sa radšej a počkal 24 hodín ako sa budem cítiť.  Ak koleno napuchne, alebo zostáva slabé, či nestabilné, tak je čas sa objednať u lekára!

iní majú (ako napríklad ja) veľmi dramatický zážitok s prutkou bolesťou a okamžitým opuchom.

Ak vám koleno hapruje v dôsledku úrazu, ja odporúčam sa čo najskôr objednať u lekára, aby zistil, čo sa vlastne stalo.  Máte na výber zájsť za súkromníkom alebo pekne vyšlapanou cestičkou nášho zdravotníctva – zájsť za všeobecným, ktorý vás pošle za ortopédom.  Nerozumiem dobre tejto logike, lebo inteligentný človek keď má problém s kolenom zájde priamo k ortopédovi.  To je však iná téma a na iný deň samozrejme.

Ortopéd by sa vás mal popýtať čo sa presne stalo, opíšete mu priebeh úrazu, čo sa dialo okamžite potom, či a ako koleno potom napuchlo atď..  Potom vás bezbolestne vyšetrí hmatmi a niekedy aj chvatmi (pokrčíte koleno a on vám ním dopredu trhe (nebojte sa, absolútne to nebolí, robí sa to nato, aby zistil či je väz volnejší.  Nohu vám neodtrhne).

Potom nasleduje magnetická rezonancia a väčšinou aj rontgen.  Magnetická rezonancia (MRI) dokáže zobraziť mäkké tkanivá v kolene, rontgen zas “tvrdé” ako napríklad kosti.  Každé má svoj účel, hoci MRI je pre zistenie problémov v kolene asi relevatnejšia.  Rontgen ukáže prípadnú zlomeninu alebo väčšie poškodenie chrupavky, MRI zas ukáže poškodenia mäkkých tkanív – napríklad väzov alebo meniskov.

Rontgen sa robí vlastne skoro na počkanie, MRI sa objednáva a niekedy sa na MRI čaká pekne dlho.  Výstup z MRI je potom séria rôznych obrázkov, ktorú by ste mali dostať na CD.  Je dobré si ju uložiť ak budete konzultovať s viacerými lekármi. Stačí vtedy vybaliť MRI snímky a pýtať sa na názor/komentár.

Kým budete čakať na vyšetrenie u ortopéda ja vám odporúčam:

• ak koleno bolí, resp. je napuchnuté, tak robte toto:
  • dať si pohov.  Neskúšajte koleno “rozchodiť”, len riskujete ešte vážnejší úraz.  Častokrát si človek najprv väz v kolene natrhne (podvrtne si koleno), posedí chvíľu na lavičke a vráti sa späť na “parket” aby si ho tam už definitívne dorazil.
  • chladiť.  Dávajte si studené obklady.  Chlad zabraňuje opuchu a zmierňuje bolesť
  • obviazať koleno elastickým obväzom, alebo iným kompresným obväzom.  V každej lekárni ich ponúkajú.
  • koleno mať vo zvýšenej polohe tak často ako môžete

Pohov ale neznamená, že robiť nemáte vôbec nič.  Svaly by ste mali precvičovať naďalej a to ideálne tak, že nohu úplne vystriete, “zatnete” svaly (a môžete aj zuby) na pár sekúnd…a zas pomaly uvolníte.  Takto dokola aj niekoľkostokrát denne.  Pomôže vám to nato, aby svalstvo neatrofovalo.

Postupne sa koleno zhoršovalo a dnes viem, že mám problém

Čím skôr sa objednať u lekára.  Ak koleno opúcha, vyššie opisujem čo robiť na zabránenie opuchu a zmiernenie bolesti.  Čím dlhšie oddialujete liečbu, tým viac a možno aj vážnejšie sa vám koleno pokazí.

Problémov s kolenom je neúrekom a ja vymenujem aspoň niektoré spolu so symptómami a liečbou (zdroj: http://www.niams.nih.gov/Health_Info/Knee_Problems/#90:

• artritída/artróza.  Sú to rozdielne “choroby” no príznaky sú vlastne rovnaké.   Obidve sú nevyliečiteľné.  Sorry.

Artritída je zápal kĺbu a artróza je degenerovanie kĺbu spôsobené vekom, úrazom, dedičnosťou, nadváhou.  Ovplyvňuje chrupavku, ktorá postupne stráca svoju pružnosť a klzkosť.  Konečná zastávka je keď sa začne kosť trieť o kosť a to..brr..príjemné vôbec nie je.  Obe postihujú hlavne kolená a bedrové kĺby.  Obe sú vážne a urýchlene ich treba liečiť.

Liečba artrózy sú inekcie do kolena, ktoré zastavia zhoršovanie stavu chrupavky (premažú to to tam všetko :)), rehabilitácie ktoré majú spevniť svaly a tak kĺbom uľahčiť fungovanie.  Samozrejme aj lieky od bolesti.  Najlepšie čo môžete spraviť vy je schudnúť, rehabilitovať (aspoň stacionárny bicykel) a samozrejme násť si dobrého lekára a potom ho počúvať na slovo aby ste zabránili ďalšiemu zhoršovaniu stavu kĺbov.  Vyliečiť sa z toho nevyliečite, ale môžete priebeh radikálne spomaliť.

Artritída je zapálenie kĺbov, postihuje väčšinou ženy a existuje veľmi veľa rôznych druhov artritídy.  Najčastejšia je reumatická artritída.  Liečba je dosť komplikovaná a vyžaduje spoluprácu viacerých expertov, nielen ortopéda ale aj internistu, reumatológa aj fyzioterapeuta.  Neexistuje jediná tabletka, ktorá zápal vylieči, namiesto toho sú to rôzne lieky, ktoré sa snažia zápaly likvidovať.  Medicína tu ozaj pokročila riadny kus a vy sa dočítate o mnohých rôznych sofistikovaných liečbach.

ďalej sú to samozrejme rehabilitácie, lieky od bolesti, protizápalové lieky.

Konečná je nehybnosť kĺbu a jeho výmena za titánový kĺb priamo od terminátora.

Neliečená artritída po 10 rokov v 50percent prípadoch  spôsobí až invaliditu – takže hor sa k doktorovi!

http://plnielanu.zoznam.sk/c/1895/reumatoidna-artritida-trapi-mnozstvo-ludi-co-vsetko-o-nej-potrebujete-vediet

Pointa – ak artrózu alebo artritídu zachytíte včas, máte ďaleko ďaleko lepšie vyhliadky ako keď sa na to vykašlete.

• Problémy s miniskami

Menisky sú pre nás laikov “tlmiče”.  Sú dva, vyzerajú ako mesiačiky a jeden sa volá vonkajší a druhý vnútorý.  Poškodia sa hlavne úrazom a to hlavne podvrtnutím kolena najčastejšie pri kontaktných športoch, pri lyžovaní atď..  Častokrát pri úraze sú poškodené menisky spolu s kolennými väzmi.

Liečba záleží od stupňa poškodenia.  Menšie poškodenie sa dokáže zahojiť, väčšie poškodenie sa častokrát musí riešiť operáciou.  Trend západných nemocníc je najskôr skúsiť konzervatívnu liečbu (teda lieky, rehabilitácie) a ak ťažkosti stále pretrvávajú, až potom operáciu.

Operácia meniskov je oproti plastike LCA tretia liga.  U mladých pacientov sa poškodenie menisku dá vyriešiť zošitím, u starších, resp. ak je meniskus poškodený v časti ktorá nie je prekrvená sa rieši vybratím poškodenej časti menisku.  Operácia nie je zďaleka tak  náročná na rekonvalescenciu či následnú rehabilitáciu ako náhrada LCA.

Poškodenie meniskov sa prejavuje častokrát “zasekávaním” kolena.  Napríklad – všetko funguje ako má, žiadne bolesti a odrazu pichavá prutká bolesť a koleno sa “zasekne” v istom uhle.  Prask…a zas je všetko v poriadku 🙂  Ďalej sa môže prejavovať nestabilitou kolena, pichavou bolesťou pri určitých pohyboch

toto zaseknutie spôsobuje voľný kúsok menisku, ktorý bráni v normálnom pohybe kĺbu.

http://www.vesalius.sk/20/artroskopia-kolena/
http://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/torn-meniscus/basics/treatment/con-20029237
http://orthoinfo.aaos.org/topic.cfm?topic=a00358

Roztrhnutý krížny väz

A sme doma.  Pri úraze si väz môžete úplne roztrhnúť, natrhnúť alebo “natiahnuť”.  Úraz nemusí byť vždy bolestivý a to ani pri úplnom roztrhnutí.  Častokrát počuť prasknutie.  Au.

Koleno potom väčšinou riadne napuchne do niekoľkých hodín a bolí jaxina!  Prvá pomoc je okamžite prestať s aktivitou, sadnúť si a nohu vyložiť a ak máte čím, tak obviazať ideálne elastickým obväzom.  Doma potom pohov, nohu vyložiť, prikladať chladené obklady a obviazať elastickým obväzom aby sa zabránilo opuchu.  Čo najskôr potom zájsť za lekárom.  Vyšetrenie je potom bezbolestné, ortopéd vám pokýve nohou do rôznych smerov, prípadne vám pokrčeným kolenom trhne dopredu aby zistil rozsah “voľnosti”.  Nie, nebolí to.  Vôbec.  Potom vás pošle na rontgen, ktorý môže ukázať poškodenia kostí a pravdepodobne aj na magnetickú rezonanciu (MRI), ktorá zas ukáže 3D model kolena a jeho mäkkých častí ako rozsah poškodenia väzov napríklad.  Na MRI sa väčšinou čaká aj niekoľko týždňov.

Väčšie zranenia častokrát znamenajú aj poškodenie meniskov a niekedy sa lekár rozhodne pre artroskopiu kolena, kde vám jednak opraví alebo vyberie poškodené časti väzu a tiež priamo artroskopickou kamerou zistí presné poškodenie.

Artroskopia kolena a oprava meniskov je operácia, ktorá je oveľa menej bolestivá.  Ešte v ten istý deň, prípadne na ďalší odídete domov.  O barliach, ale predsa po svojich a väčšinou aj s úsmevom na tvári.  Čo sa o operácii kde vám nahradia väz povedať veľmi nedá.

Operácia LCA

Prečo sa vlastne väz musí nahradiť, prečo vlastne “nedorastie” resp. prečo sa nezahojí?

predný krížny väz má len slabé zásobenie krvou a to znamená, že jeho schopnosť regenerácie je obmedzená.  Hlavne ak sa celý roztrhne, tak šanca, že sa zahojí je vlastne nulová.  Natrhnutý, natiahnutý sa môže zahojiť, no roztrhnutý už nie.

Dnes sa už skoro vždy jedná o jednodňovú operáciu.  Ráno vás zoperujú, poobede idete domov.  Maximálne na druhý deň.

Operácia LCA sa robí väčšinou v celkovej anestézii (teda všetky svetlá zhasnuté) a niekdy v anestézii od pása dole.  Záleží na lekárovi, myslím, že málokedy dostanete na výber.  Tí zvedaví z vás môžu skúsiť presvedčiť lekára aby vás operoval v polovičnej anestézii a vy si užijete rezanie, pílenie, vŕtanie.  Cítiť nebudete samozrejme nič.  Vidieť niečo a počuť všetko!

Anestézia od pása dole je vraj “zdravšia” a nesie so sebou menšie riziká ako celková anestéza.  Ale ešte raz.  Väčšinou na výber nedostanete.  Skúsiť ale môžete 🙂

Väz sa nahrádza v zásade 3 spôsobmi:

• vlastný väz a to buď z prednej časti keď si nahmatáte taký hrubý väz ktorý spája jabĺčko v píšťalou alebo potom zboku hamstringy.
• umelý, syntetický väz.  Myslel som si, že sa toto na Slovensku nerobí, no mýlil som sa.  Robí to napríklad aj Chirurgické centrum na Kozej (odkiaľ máme aj príspevok od MUDr Vaňa o plastike LCA).  Po počiatočných neúspechoch s karbónovými vláknami, goratexom (to fakt!) a rôznymi ďalšími na scénu prišli ďalšie materiály, ktoré vyzerajú sľubne.http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2903133/nakoľko sú však porovnateľné s vašim vlastným väzom je otázne.  Pointa tiež je, že je to technológia a materiály, ktoré sa nemali ešte šancu vyskúšať viac ako povedzme 5-10 rokov.  Určite by som si toto prebral s lekárom, ktorý by mi umelý väz navrhol a popýtal sa hlavne na odskúšanosť takýchto umelých “väzov” a všetky riziká aj príležitosti s tým spojené.Ak by ozaj našli materiál, ktorý by vydržal aspon 30-40 rokov určite by to výrazne pomohlo.  Samotný výrobca momentálne top technológie umelých väzov (LARS) uznáva, že syntetické väzy, ktoré sám vyrába, sa nemôžu rovnať tým biologickým.  Aha-
  http://www.lars-ligaments.com/about-us/Prečo umelý väz vlastne?  Veľkou časťou operácie je totiž odobratie vlastného väzu, ktorý sa potom musí zahojiť a to dlho trvá a spôsobuje rôzne komplikácie.  Pri umelom väze by sa doba rekonvalescencie výrazne skrátila.
• väz od darcu.  Toto neviem ako presne funguje, ani či sa toto na Slovensku robí, ale trik je v tom, že väz nezoberú váš, ale od nejakého darcu.  Typujem od niekoho, kto ho už nebude potrebovať lebo v nebíčku takéto veci už netreba.  Brr.  Výhodou je, že vás ušetria odobratiu vášho vlastného a teda rekonvalescencia po operácii bude oveľa rýchlejšia.  Väz nemá zásoby krvy, takže riziko odmietnutia cudzieho väzu je veľmi malé, resp. žiadne.  Nevýhodou je zanesenie infekcie od darcu k vám.  Brr ešte raz.

Hotovo.  Teraz si prečítajte viac o skúsenostiach zo samotnej operácii, niečo o rehabilitáciách.  Ideálne sa tiež podeľte so svojimi skúsenosťami a pomôžte tak ostatným.