Po mesiaci a pol v Dubaji

Po dlhsej prestavke som si konecne nasiel cas zas nieco napisat, nech sa opet nieco nove dozviete o mojom novom domove – Dubaji.

Takze, otvoril som si kolu a pome na to.

Za tymto blogom (v dalsom prispevku) si mozete pozriet par fotiek a potom si aj pozriet co za faro som si to vlastne kupil.  Okrem noveho auta mam este dalsiu novinku – mam aj novy televizor 😉

Je to inak mile takto sa zariadovat a musim sa priznat, ze sa mi to celkom paci.  Vyberat si nove veci na seba (lebo som sem prisiel len s malo oblecenim), obzerat nove veci pre nas novy domov.

Je tiez pomerne tazke tu v Dubaji odolat a nenakupovat ako sialeny.  Su tu obrovske zdroje pokusenia – kreditky s limitom 40, resp. 45tis dhs (250 tis na kazdu) s tym, ze bezproblemov mozete poziadat o dalsie od inych firiem, obchodne domy s tonami rozneho tovaru, neustale zlavy na vsetko mozne a dost obmedzene moznosti kam by clovek mohol ist namiesto prechadzania sa po obchodaku.  Ako asi viete – lesy tu niesu, parky su az take pekne, ze su prilis gycove – navyse palmy v parku sa nerataju za stromy…

Poslednu dobu som tiez dost intenzivne pracoval.   Ako vcielka, musim povedat.  Do prace vecsinou na 8-8.30 a z prace castokrat po 20-21 a boli aj dni kedy to bolo aj dlhsie ako do 12.  Nemyslim ale, ze to bude pravidlom.  Taketo “long” hours su spojene s novym dzobom a pocitom, ze clovek sa musi spravne uviest a nenechat sa prekuknut – ze v podstate ide o lenivca, kt. si odrobi najnutnejsie a potom rychlo pada :))

tiez som dostal taky mini-projekt, ktory chcem dokoncit co najskor a sice sa zda napohlad jednoduchy, v skutocnosti vyzaduje vela tej mravencej ci ako sa to povie prace.  Proste j$%*% sa s neskutocne vela p#*&$ kym to je hotove.  Ano, hovori teraz zo mna hnev.  Chcel by som ale vidiet toho, koho by nenastvalo to, co teraz momentalne robim.  Na ilustraciu co sa mi prihodilo minuly mesiac.

Som financny analytik – takze mojou pracovnou naplnou su cisla, cisielka, riadky stlpce, vzorce a nejako to cele spravit tak, aby to davalo aj nejaky zmysel takym, ktori sa nerozumeju ‘finance stuff’.  Mojim najkrusnejsim obdobim su uzavierky (mesacne), kedy je potrebne urobit iste veci.  Ci na tom stravite 10hodin alebo 20hodin, je to jedno – len to musi byt hotove do isteho terminu.  Zabijak pre ludi, kt. sa neorientuju v problematike este, resp. su novy (moj pripad).  Takze moja prva uzavierka sa zacala velmi pozitivne – hned prvy den uzavierky mi havaroval pocitac.  Proste zacal mrznut.  Len skratka zastal a basta.  Z nicoho nic.  Po milion restartoch (kazdy trva na tom kuse #_)(% asi 20min) sa mi konecne podarilo dovolat na nasu linku podory a presvedcit operatora, ze moj notebook SKUTOCNE uz restartovany bol a ze to NEPOMOHLO a operator velkodusne posunul moj “pripad” miestnemu ajtakovy.  Ten je tipicky ajtak.  “Mam strasne vela roboty, daj ten notebook sem, ze si kamos, buduci tyzden sa dojdi spytat…”  Klasika.  Ibaze moj cely pracovny zivot je postaveny na notebooku.  S nim si rano varim kavu a vecer na v svojej izbe liham spat!  Neda sa byt bez neho viac ako par hodin – som ako krajcir bez ihly, ako robotnik bez lopaty, ako Rocco bez cicny.  Proste takto sa to neda.  Takze VELKODUSNE suhlasil, ze na nom spusti hned nejaky checkdisk ci co a zisti ci nie je pokazeny hard-disk.  No…a veruze bol.  S pokazenym hard-diskom toho vela nespravite.  Bud rychlo kupite novy,alebo mozete cakat kedy sa zle sektory objavia aj na nejakom dolezitejsom mieste a vas windows sa moze odporucat.

Takze som si zohnal druhy notebook, CELY ho nainstaloval (neverili by ste, kolko vela aplikacii taky financny analytik na svoju pracu potrebuje v nadnarodnej spolocnosti) a teda bol pripraveny zacat uzavierku – tak o 12 hodin ako mala zacat.  Vsetko islo ako-tak ked tu prestala fungovat siet.  Priemerna rychlost pristupu na internet asi 2kB/s.  to je asi polovicna rychlost akou sme pristupovali na internet za cias Gustava Husaka…pardon..asi o 3 roky neskor.  Internet – nie, nemam ho nato, aby som si cital bleskovky.sk alebo pisal na tento blog.  Viac ako 2/3 vsetkych nastrojov kt. pouzivam su zalozene na web rozhrani – teda potrebujem internet aby som mohol robit svoju pracu, spustal si potrebne programy atd.. takze dalsie spomalenie.  Najhorsie na tom boli maily.  Prakticky som si ich ani nemohol pozerat – kedze zo staretho notebooku sa nahrat nedali a webove rozhranie pri rychlosti 2kB/s je pomalsie ako zaslat “mejl” drohou triedou slovenskej posty.  Ostatni mali tiez tento problem a zacali sme polo-zartom-polo naozaj hovorit, ze prejdeme na faxy.  John – prosim Ta – posli mi fax s tymi novymi tabulkami.  Ano, poslem. Ty mi prosim Ta odfaxuj ako to vidis Ty a odfaxuj to aj sefovi, Gange, Tedymu a Sahidovi.

No…ale vsetko to nejako islo.  Ku koncu dna som dostal BSD (modru obrazovku smrti) windowsu, ale s pocitom lahkosti som pocitac znova restartoval, dorobil tie 2-3 hodinky, ktore som stratil neulozenou pracou a pobral sa domov.  Dalsi den bol klucovy.  Odovzdanie mesacnych vysledkov, opravenie chyb, ktore sa hromadili cely mesiac a tak podobne.  Hura, vsetko sa mi podarilo aj napriek novemu pocitacu bez vsetkych nastrojov aj emailov, na prakticky nefunkcnej sieti.  Ako tak uz idem stlacit ENTER a odoslat cisla tak zrazu  BSD opet.  Fajn, hovorim si – aka by to bola uzavierka bez takejto zalezitosti.  Pouceny z predchadzajuceho vecera, uz som mal vecsinu prace ulozenej takze staci este pol-ci-celu hodinku dorobit chytro a mozem to odslat opet.  Restartujem a….nic.  Este raz…zasa nic.  Proste pocitac   S K O N C I L   dovidena amen, schlus, howgh.  Ze – poskodeny nejaky kernet neviemco.  Takze tak.  Prosimpekne o 7 vecer sa vam odpali pocitac na ktorom je 3 dnova praca, ktoru ste mali odovzdat pred hodinou.

Tak som to velmi tazko rozdychaval a stratil aj nervy, musim sa priznat.  Sefovi som povedal, ze sa mi zda nezodpovedne, ze mam pracovat na barjakom pocitaci (ten co mi dali ako nahradny tak som dopredu vedel, ze nefunguje celkom spolahlivo) a ze ja nebudem pracovat nekonecne hodiny len kvoli poje)$(*% technike.  Ak mi nedaju novy laptop, tak si pojdem kupit novy do obchodaku a veruze si kupim konkurencnu znacku!  Sef nastastie profesionalne zareagoval na moj stav nepricetnosti a najprv chapavo a uznanlivo pocuval a potom mi jasne dal najavo, ze nic take si kupovat nebudem, ze nemam robit sceny, mam si ist zapalit, potom sadnut na rit, pockat kym kolegina vypadne domov a tie tri dni do rano dorobit.

Takze tolko moja prva uzavierka.  Nakoniec vsetko dopadlo OK, cisla ako-tak sadli a tento mesiac som travil ich vylepsovanim a vykraslovanim ;)) aby sa nestalo nieco take, ako min. mesiac.

Aky notebook mam teraz?  No dalsi “replacement” ale vyzera, ze funguje spolahlivo.  Dnes ked som prisil do roboty videl som, ze je vypnuty (hoci som ho nechal zapnuty samozrejme s par neulozenymi vecami a rozrobenou pracou” ale taketo “drobnosti” si uz ani nevsimam.  Hlavne nech ide.

Novy mam dostat vraj tak o 2-3 mesiace.  Takze realne na buduci rok.  Dovtedy budem robit na tom, co ma pokazeny hard-disk (vymeni sa disku), resp. mozno aj na tomto.  Keby som nebol taky cestny tak ten notebook proste odnesem do puste, zakopem ho tam, vycuram sa nanho, zahrabem tu svinu a oznamim, ze mi ho ukradli  No a dostal by som novy.  Bez problemov.  Ale…to neurobim.

No…a co sa tyka sukromia – ….eeeh..akeho sukromia…je ta spravna otazka.  Moj zivot je momentalne velmi jednoduchy – rano vstanem, vykupem sa, obleciem, pridem do prace, kupim si sendvic, spravim si kavu, sadnem za stol, zapnem sustruh..kukam “televizor” do tej 8-9-10, zbalim sa, idem do obchodaku si kupit nieco na veceru, pridem domov, pozriem si par epizod Frasiera a zaspim spankom spravodlivych a tak dokola….

Vikendy som opet v praci, ale vecsinou sa venujem sukromnym veciam – napr. tento sa venujem pisaniu blogu.  Zajtra idem s autom do servisu.  Hned ako skoncim ten svoj slavny mini-projektik mam na zozname dalsie veci – zapisat sa v posilke, ist k terapeutovi s kolenom (hoci mam pocit, ze je fit – ale ‘som slubil maminke), ist k zubarovi – lebo ten zub, ktory uz za tie peniaze mohol byt platinovy vykladany Vercase briliantami zas zacal strajkovat, kupit nejake zariadenie do bytu no a tak…  Takze ako vidite –  ciele mam!

a propos Dubajsky fitnes…

Velmi zaujimave.  Tu neexistuju fitka s normalnym vstupnym.  Vsetky su take sproste elitarske – proste zaplat si CLENSKE.  V clenskom je potom cely rad nezaujimavych (pre mna) veci ako je napr. sauna, hodiny samby a salsy, karata, aerobic, tie bicykle na kt. idete vypustit dusu za hodinu, karate a ja neviemco.  Ja potrebujem proste POSILKU.  Idealne s beziacim pasom a bicyklom (na koleno rehabilitacia) a to je cele.  To, ze tam davaju zadarmo kavu a dzuzik a maju aj pozicovnu DVD zdarma, vonku su zasadene palmy ma fakt nezaujima.  Ja si chcem zacvicit, osprchovat sa a ist domov. Nie si ist hore este citat noviny, resp. MAN’S HEALTH pri kavicke, ktoru mam zdarma.  navyse – co je to za blbost davat zdarma kavu vo fitku?!

No – takze taketo kluby tu su.  No a niesu zadaro, verte tomu!  Moja firma tu nema (predtym mala) ziadnu zmluvu ako to ma napr. na Slovensku kde som si chodil cvicit “zadaro”.

Na druhej strane prve fitko kt. som bol navstivit bolo sice mensie – ale stale velmi pekne zariadene, proste moderne.  Vsetko pekne a ciste.  To druhe je medzinarodna siet – Fitness First a bolo OBROVSKE – velka plocha plna “cyklistov a bezcov” kt. pozeraju na asi tisic LCD televizorov rozvesanych na naprotivejsej stene.  Vzadu zas triliarda strojov a pol triliardy ludi, kt. sa medzi nimi pohybuju.  No ako na mravenisku!  Luxusne sprchy, paradna miestnost na aerobik, sucha aj parna sauna, bazen no a ja neviemco este.  Hore na poschodi ta kava zdarma 🙂 dzusiky a somariny a …a teraz pozor – trenazer ozajstneho bicykla.  Proste uplna parada, svet nevidel – akoze normalny bicykel s LCD obrazovkou (dost velkou), ktory funguje ako realny trenazer.  Proste pred vami ide normalne cesta, “predbiehaju” vas “ozajstny” cyklisti, alebo v tom lepsom pripade vy ich.  Hore kopec, dole kopec, zakruty, realna prevodovka, zakruty, proste vsetko!  Dobre, nie?

No a cena za toto?  Ta je dost vysoka.  Takze – cennik neexistuje.  Namiesto toho dostanete miestneho fitness obchodnika, ktory vam tento membership akoze preda s patricnym uuuuu a aaaaa.  Takze na styl Amway ci Herbalife sa s vami o cene vobec nechce bavit.  Povodil ma po celom tom areali, zdoraznil ake skvele maju stroje, ze je vsetko nove, ze mozem ist kludne cvicit aj do First Fitness Hongkong, ci Melberne, ze maju paradnych instruktorov (dve hodiny zdarma cvicenia s instruktorom).  Potom ze ako sa mam, preco som sa rozhodol cvicit, co chcem dosiahnut no a nakoniec ma doslova zabil tou svojou nacvicenou verklikovou otazkou potom ako som mu povedal, ze cvicim uz niekolko rokov vlastne –  “….a nevidis ziadne vysledky, co..?”  Tak to som mu povedal – “Excuse me?”  No dovol ty maly krpec s brusiskom co si hovori terapeut kombinovany s profi trenerom z filipin??!!!  Ma nasral krpec jeden!

No…takze som si nechal vysvetlit cenovu politiku a vypcul si, ze dnes, LEN A LEN DNES, LEBO SU NARODENINY FIRMY (haha) dostavam NESKUTOCNU zlavu typu – “SVET TAKU NEVIDEL” a po vsetkych zlavach mam platit 400dhs mesacne (ca 2500Sk/mes) plus 400DHS ako zapisne a to minimalne na 4 mesiace dopredu.  No co Ti je#)(%???  Takze to je cena za exkluzivitu.

Na druhej strane zas – tento klub, ako som sa dozvedel na internete patri dokonca k tym lacnejsim.  No…a to je tipicky Dubaj priatelia – LUXUS LUXUS LUXUS a este aj vo fitnese.  Produkt nie je zacvicit si – produkt je skor zabavit sa, byt videny, byt IN a popri tom si aj zacvicit.  Pre mna je fitko miesto, kam pridem, odcvicim si aby som vladal, aby som sa dobre citil a aby som v tridsiatke este nemal pavucie brusisko.  Ne.  Tu sa predava prestizna karta do prestizneho klubu vo velkom nakupnom centre kam chodia bohati ex-pats, kam prides, v luxusnej sprcharni sa prezlecies, ides na svoju “class” kde sa naucis cacu, potom si das hore kavicku, potom zides dole a decentne si zacvicis kym kukas najnovsi film na LCD TV, potom si zaplaves, odpocinies si n a lezadle a precitas si Men’s Health aby si vedel ako bude vyzerat Tvoj biceps o 2 tyzdne a sup do sauny.  Po 5 hodinach vydes ako znovuzrodeny.

Takze normalne posilka so spotenymi ujami a 300 kilovymi gorilami tu neni.  Zajtra sa zapisujem v tej mensej posilke.  Tam stoji “membership” 1250 na 3 mesiace, no ale zas na pol roka to stoji uz potom len 1850 – co je 300DHS/mes – teda cca 1900Sk, co sa este da zniest asi.  V cene su aj kurzy salsy 🙂

Jedneho dna (sef mi povedal ze najskor slusnost kaze o 2 roky) ked odidem z firmy za niecim inym – tak si mozno otvorim fitko v style EU – dojdi, zaplat a cvic si bez cimitringov typu salsa, joga, meditacie, poradacovia, terapeuti, bazeny sauny.  150Sk vstupne, tyzdnove/mesacne parmanentky so zlavou 15-20% oproti normalnemu vstupnemu a dovi – cvicte si ludia.

Par fotiek toho fitka, ktore som stihol spravit predtym ako ma dosiel upozornit sekuritak, ze cvicenie je zakazane.  Navyse – trener/sekuritak – obycajny KRPEC.  Kde sa podeli kamenozruti, ktori sa maju pohybovat po fitkach a strasit, ci inspirovat novacikov?

One thought on “Po mesiaci a pol v Dubaji”

Leave a Reply