Dramatický nadpis, ja viem, ale takéto nadpisy dnes frčia, nie? Slota má už aj stíhačku! Slovensko prišlo o X miliárd! stovky prepustených kvôli kríze!…atď
Ale niečo na tom pravdy je. Minulý víkend som si splnil svoj detsko-pubertálny sen. Môj kolega to označil – quarter life crisis (kríza štvrť-veku – ako je kríza stredného veku). Rozhodol som sa, že skočím z lietadla s padákom! No a o tom chcem napísať, lebo to bola fakt veľká sranda!
Nedávno som si pozrel článok v Plus7 dní – Dubaj mesto duchov či tak nejak sa to volalo. Nedá mi nereagovať, lebo si myslím, že článok sa snaží byť samozrejme senzáciechtivý, no súčasne uvádza aj zopár faktov, ktoré skátka nie sú tak. Autor tu evidentne nežije a myslím, že svoj názor si vytvoril na základe zopár článkov, ktoré si prečítal kto-vie-kde.
V prvom rade, najviac nepravdivým faktom je, že “z Dubaja uteká kto môže” . To skrátka tak nieje. Ja by som to povedal takto – Z Dubaja bolo nútených odísť veľa ľudí. To je pravda. Kríza spôsobila drastické spomalenie jedn0ho z hlavných motorov dubajského biznisu – realít. Ekonomika Dubaja, ako je všeobecne známe stojí hlavne na pilieroch turizmu realitného trhu (cca 25-30% HDP) a obchodu. Ropa tvorí len ničo okolo 5-6% HDP.
Tak a ani som sa nenazdal a rok pôsobenia v Dubaji je za mnou! Našetrený milion, konečne viem čo znamená easy life, prechádzka ružovou záhradou..sorry púšťou, ročná dovolenka, život na pláži červené Ferrari a ruská topmodelka za priateľku. Ach, nič z toho veru 🙂 Môžem však spokojne vyhlásiť, že za ten rok som zažil veľmi veľa. Dobrého a možno ešte viac toho zlého. Pocity a zážitky, ktoré by som na Slovensku nikdy neprežil, ľudí, ktorých by som nikdy nestretol a situácie, ktoré by som doma nevyriešil. Celé mi to pripadá ako jedna veľká cesta ktorá síce ešte neviem presne, ale asi vedie k spoznaniu samého seba, toho čo je pre m�?a dôležité. Nemám vôbec pocit, že by sa mi odrazu všetko objasnilo a ja pochopil zmysel svojej existencie, skôr naopak – niektoré otázky sa zodpovedali, ale ešte viac otázok vzniklo. Neviem vlastne ani pochopiť ako som sa zmenil, to musia posúdiť moji najbližší a radšej sa tým nebudem ani zapodievať. Mohol by som sklznuť skôr k tomu ako by som chcel aby som sa zmenil namiesto toho, ako, resp. či vôbec, som sa zmenil. Ale ak chcete počuť môj názor, tak – doteraz som bol namyslený, ale už teraz nemám chybu.
Už asi 5 minút rozmyšľam ako začať. Napísal som aspo�? 10 úvodov a všetky som pomazal. Hovorím si – úvodom by malo byť niečo múdre, výstižné, čo všetko zosumarizuje, zaujme čitateľa a naladí na celý článok. Nepodarilo sa. Ale aspo�? už mám úvod 🙂
Takže – už pekných pár dní sa čudujem, čím sa ľudia v politike na Slovensku práve zaoberajú. Zdá sa, že Fico zas všetkých dostal a zas má presne to, čo chce. Hovorí sa o �?om ako o Jánošíkovi. Bohatým ide brať, chudobným ide rozdať.
Pre tých z vás, ktorí neviete o čom hovorím, tak nedávno Fico vyhlásil, že pokiaľ plyn a elektrina nebudú lacné, tak tie firmy čo to predávajú proste znárodní. A basta. Continue reading Na Slovensku srandy kopec
Väčšinu víkendov si vyhradím na čítanie správ. Proste sa prebudím, otvorím si notebook a niečo si prečítam. Ako sa blíži môj príchod domov si čítam stále viac o Slovensku. Som z toho celý rozladený. Čím by sa dali charakterizovať hlavné správy? Nepodstatné. Až mi je z toho zle. Pozrite si niekedy najnavštevovanejšie stránky –
www.bleskovky.sk, cas.sk, zoznam.sk no skátka katastrofa.
Continue reading Slovensko, domovina moja, kam to kua ideš…?