Dramatický nadpis, ja viem, ale takéto nadpisy dnes frčia, nie? Slota má už aj stíhačku! Slovensko prišlo o X miliárd! stovky prepustených kvôli kríze!…atď

Ale niečo na tom pravdy je. Minulý víkend som si splnil svoj detsko-pubertálny sen. Môj kolega to označil – quarter life crisis (kríza štvrť-veku – ako je kríza stredného veku). Rozhodol som sa, že skočím z lietadla s padákom! No a o tom chcem napísať, lebo to bola fakt veľká sranda!

Takže vždy som o ničom takom sníval. Nie zas každý den svojho života, ale občas veru áno. Túžil som zažiť adrenalín a veľmi rád som počúval ľudí, ktorí niečo také už spravili. Nejako mi to nikdy nevyšlo, resp. nebolo s kým skočiť. Tak som si počkal na vhodnú obeť, nič nepovedal a prekvapil ju. Proste odviezol na letisko že prekvapenie (asi obeť skôr očakávala vodný park) no a namiesto toho to bolo letisko v Umm al Quainn (jeden zo siedmych emirátov tu v UAE).

Malinké letisko ako plno iných, pri mori a okolo samá púšť, kde tu nejaká palma, v susedstve vodný park, hotelový rezort a plno ostrovčekov a lagún. Objednal som sa cez internet a tešil sa na to celý týžden ako malý chlapec.

Na letisku sme museli podpísať plno papierov, že samozrejme nebudeme nikoho žalovať keď sa nám čokoľvek stane (ako by sme mohli žejo keby sa padák neotvoril), prešli sme do “padákovne”, kde sme si popozerali fotky veselých a kričiacich ľudí padajúcich z lietadla a sledovali ako milí pakistanci balia padáky. Priznám sa, vidieť počerného malého muža ako balí padák ešte viac zvyšuje dávku adrenalínu. Veď načo pripravovať ľudí o adrenalín trebárs bielym starším profesorom skladajúcim pozorne padák….nie?
Všetko správne načasované, hneď ako začal adrenalín upadať nás začali obliekať do padákového výstroja a utesnovať všetky tie pracky a špagáty. Inštruktori už tento raz boli američania. Príjemná americká rodinka z Floridy. Manželia a ich brat. Ja som skákal s bratom, kamoška so švagrinou. Príjemní ľudia, ktorých poslaním je rozdávať ľuďom radosť a vzrušenie. A fakt že to bolo riadne vzrušenie!
Vystrojení sme vyšli k malému lietadlu, ktoré vyzeralo veľmi zachovale. O technický stav lietadla som sa ani nebál, veď načo, šak mám padák ne? Sa pokazí lietadlo, neni problém, vystúpim, pohoda! Celkom dobrý pocit pre tých, ktorí sa boja lietania…
Posadili nás na dvere lietadla a vysvetľovali čo robiť keď budeme skákať. Hlavne nepanikáriť, ruky mať prekrížené na prsiach a hlavu položiť na inštruktorove rameno, nohy zaklopiť pod lietadlo a hurá dole 🙂 Easy!

V lietadle sme boli šiesti. Spolucestujúci bola angličanka zbláznená do skákania a pohodový počerný típek z Kataru v červenej kombinéze s logom prekrížených gangsterských pištolí. Samozrejme to bol dozaista terorista vo výcviku… Pohoďák inak a za celý čas povedal len HI a GOOD LUCK.

Lietadlo odštartovalo a my sme sa začali baviť v lietadle akoby sme išli niekam na prázdniny. Kto odkiaľ je, čo tu robí, ako sa mu páčia emiráty, aké je to strašné že tu nemajú chlast, kto tu ako dlho chce zostať no a potom aj trocha o skákaní, aké to je keď poletíme dole, ako nás majú vyhodiť z lietadla keď spanikárime a takto… Sranda, ale lietadlu kým vystúpa dosť vysoko to trvá peknú polhodku – aspon mne to tak pripadalo. Treba výsť aspon na 9 tis stôp (asi 3tis niečo metrov). Keď sme vystúpali dosť vysoko sa začali “scary” procedúry. Inštruktori si nás začali uväzovať. Dosť tesne a popri tom vysvetlujú všetko čo treba robiť počas zoskoku. hlavne sa neblázniť a baviť sa. Vzrušenie stúpalo (na mojej strane) zatiaľčo kamoška tŕpla stále viac až sa zmenila na poslušnú figurínku, ktorá len opakovala že nech sa deje čo sa deje, tak z lietadla ju musíme dostať. Odrazu pilot povedal – 30 sekúnd! …20…10…jump!! Prišiel okamih pravdy – otvorili svere na lietadla. Hneď nás ovanul studený vietor a ja som si povedal – a kua..už je to tu! Pilot stíšil motory a prví dvaja začali nacvičovať spartakiádu vo dverách lietadla. Pochytali sa kadejako a típek terorista vysel z lietadla a anglická nadšenkyna ho držala za ruky a ovíjala sa mu okolo pása nohami. ….a…zrazu že hop a dovi, zrazu sme boli v lietadle len štyria. VEĽMI divný pocit! Ešte som ich videl ako padali dole chvíľočku a dovidenia! Nastúpila kamoška. Ja som sa celkom tešil na hysterický výstup a ako ju budeme vyhadzovať štýlom heeeeej rup z lietadla ale nestalo sa. Úplne rezignovala a opustila sa. Dovi. Aj ona zmizla. No a zostali sme sami s pilotom. Ja som bol samozrejme velice nervózny a plný očakávania a len som si hovoril – neže spravíš hambu a neskočíš! no a tak pripútaný na inštruktora sme sa smiešnymi pohybmi aké robíme väčšinou len v spálni odšuchtali k dverám lietadla. Tam sme si sadli na kraj lietadla. Ja som ešte inštruktora poprosil, či by sme nemohli spraviť cestou dole salto aby som videl ako odchádza lietadlo načo mi povedal že ne a že ak sa to stane, tak sa stal nejaký problém… Tak okej, aj bez salta sa dá. Chvíľu sme sedeli na kraji dverí, ja som hompálal nohami a kukal ako dve bodky padajú dole. Dosť dobré! Podomnou belasé, tyrkisové more, ostrovčeky, proste krása a ja som si hovoril – no zbohom, asi fakt z tohoto lietadla vystupujeme… No a už to bolo. Ooooone twoooo a na three sa nečakalo..už sme padali… Ten pocit ako začnete padať dole je úúúúžasný. Proste cítite ako akcelerujete, vzduch okolo vás sviští a ja som nevnímal vlastne nič len to veľké vzrušenie. Po chvíli ma poklepal po ramenách, čo znamenalo že mám vystrieť ruky, vystrčiť panvu čo najviac dopredu a zakopnúť nohy. Išlo vo veľmi ľahko a ja som sa cítil neskutočne uvoľnený. Začal som sa smiať, lebo to bol fakt úžasný pociť letieť dole! Inštruktor ma potom trocha vytrestal za tie reči o saltách a roztočil nás, až mi došlo zle. Bastard. Zrazu DDRRRRRP a otvoril sa nám padák. Zrovna vo chvíli, keď som začas pomaly uvažovať že možno je už aj čas…. Dosť to trhlo…hoci možno nie až tak, ako som sa obával. Zrazu nastalo úplné ticho. mohli by ste tam šepkať a aj tak by ste sa počuli. Inštruktor ma nechal ovládať padák a to bola celkom sranda. Proste zatiahnete doľava, idete doľava, doprava, doprava. Proste ako auto. Sranda. Mne z toho točenia došlo trocha zle a jednu chvíľu som sa obával, že sa pogrcám. Pardon. Myslel som hlavne na topánky, že si ich ototo… No ale prešlo to našťastie…
Jazda na padáku dole je super, ale nedá sa porovnať s voľným pádom. Dobehli sme kamošku s jej inštruktorkou a zakývali si pár stoviek metrov nad zemou. Sranda. no apotom sme sa vydali vlastnou cestou, keďže ja mám rád húsenkú dráhu a ona nie. To sa ma spýtal inštruktor na padáku. Ja že jasné, rollecoaster musí byť a tak so mnou začas stvárať vo vzduchu divočiny trocha. Jeden čas som si myslel, že mi odtrhne niečo medzi nohami, lebo to tak strašne ťahalo zo strany-na-stranu. Auuu. Cestou dole sme preleteli ponad vodný park a ja starý vtipálek som sa ho samozrejme opýtal či nemôžeme rovno ísť do bazéna, reku ani vstup nebudeme musieť zaplatiť.
Doskočili sme pekne na letisko pred hangár a doskok bol ako dosadnutie do postele. úplne v pohode.
Takže takto dopadol môj zoskok. Šťastne! Veľká sranda a fakt že to stálo za to! Takže skok s padákom odporúčam úplne každému! Je to niečo, čo si budete pamätať celý život!