O samotnom Ramadáne vám toho veľa nenapíšem, lebo si o nom môžete prečítať v akejkoľvek encyklopédii, najlepšie asi na Wikipedii.  Skôr napíšem ako sa Ramadán prežíva tu, v UAE, v Dubaji.

Úvodom – Ramadán je podľa mna super!  Ako ho nedávno opísal jeden kamoš niekomu neznalému miestnych pomerov – je to ako mesiac trvajúce Vianoce 🙂  ..a je to náhodou možno aj celkom výstižné!  Kto by nechcel mať Vianoce celý mesiac?  No ja by som to celkom aj bral!

Na vonok sa môže Ramadán zdať dosť otravný.  Nesmie sa totiž na verejnosti jesť, ani piť, všetky bary sú zatvorené celý mesiac počas dna (hmm…nie, neboj mami, nechodím po baroch za bieleho dna) no a všetky diskotéky majú mesačnú pauzu.  Otvorenú reštiku tiež nie je sranda nájsť…  Navyše ak zabudnete a napríklad na benzínke si kúpite redbul a ten si pekne s chuťou otvoríte a začneho ho logať…a náhodou ak na pumpe čerpá pohonné hmoty aj pán policajt…tak máte “vystaráno”.  Pokuta vraj 2000 aed (ca 12tis skk, resp. eerm asi 400 EUR) alebo v tom vtipnejšom prípade – mesiac basy!  Dobré, čo?  Tak zas myslím, že na tú basu by ste sa museli ešte posnažiť napríklad takým piknikom v parku kde by sa podával aj alkohol a do toho vyhrával daký heavy-metal…ale nezachádzajme do extrémov.

Takže toto sú tie tienisté stránky Ramadánu.

Ako to vyzerá?  No…na ulici je o dosť menej áut…teda aspon pred západom slnka, na plážach sa moc nepopopíja a nehrá sa nikde hudba.  Reštiky sú zabednené a ak do nejakej vstúpite, tak máte pocit, že ste v bombovom kryte – zatemné okná, pozakrývané regály s chlastom, žiadna hudba.  Jedlo vám prinesú v podstate “na tajnáša” 🙂  Nikto na verejnosti počas Ramadánu nefajčí.

Večer sa však všetko rýchlo zmení.  Potom, ako zájde slnko tak za začína party (Iftar).  Síce bez alkoholu – ale aj tak začína.  Skoro každý hotel má postavený tzv. iftar stan, kde servírujú jedlá formou švédskych stolov.  Veľa jedla a veľa pitia.  Stan je plný ľudí, všetci sa tešia, zdravia a tešia, že sa konečne môžu najesť.  Tí čo celý den hladovali sa tešia hurá, konečne sa najeme a tí čo jedli “na tajnáša” sa zas tešia že hurá, konečne sa najem “legálne”.  Potom sa bagruje čo to dá, kecá s kamarátmi kto kedy bol na akom iftare, koho tam stretol, na aké iftari ešte pôjde a ako sa vyrovnáva s Ramadánom, koľko musí robiť a čo robí keď príde domov skoro z roboty.

A propos robota.  Počas Ramadánu prakticky všetky firmy krátia pracovnú dobu.  Tie vo freezones menej, resp. nie sú myslím povinné a tie, ktoré sú normálne v Dubaji tak robia tak do druhej – tretej.  Super, nie?  Takže ja celý mesiac budem chodiť domov pekne okolo 2-3!  Pekne domov, prezliecť, do posilky, bazénik, pláž alebo niekam s kamošmi.  Večer ak sa zadarí a niekto ma pozve 🙂 tak iftar alebo si spravím súkromný iftar a niečo dobré si navarím.

V ofise počas Ramadánu moslimovia nejedia, ani nepijú.  Pre tých, ktorým sa nechce si to hľadať na Wikipedii, tak je to preto, lebo po prvé sa to tak v Koráne píše a po druhé preto, aby si človek uvedomil že nie len jedlom je živý, ale aj duchom.  V neposlednom rade aj preto, aby sa dokázal lepšie vcítiť do osudu tých menej šťastných – ľudí, ktorí nemajú to šťastie a nemajú vodu, ani jedlo tak, ako ho máme my.

Ostatní v ofise by tiež nemali verejne pobehovať s kávičkami, alebo sa napchávať za stolom alebo ešte lepšie v meeting roomoch.  Proste sa vyžaduje rešpektovanie tradície a jesť a piť by ste mali čojaviem v kuchynke.

Ramadán je teda podľa mna skvelý mesiac, kedy si nájdete čas tráviť s kamarátmi, s rodinou, možete zobrať decká na bazén alebo na pláž a proste..trávite ten mesiac menej prácou a povinnosťami a viac tým, čo robí život životom.