Prve dni v Dubaji

Tak a je to tu.  Som v Dubaji.  Rychlo vybavim to, na co vsetci vlastne cakaju – aky je Dubaj? 

 Je super.  Je velkolepy, je asi taky, ako sa o nom hovori.  Takze nedockavci mozu ist, vy, ktori ste stale zvedavi podme ale po poriadku.

Pre tych, ktori to este nevedia – tak ja som prisiel do Dubaja za pracou.  Na dobu neurcitu a zatial to vyzera tak, ze by to malo byt 2-3 roky.  Nie je to vsak obmedzene.

Na tento blog chcem pisat o svojich zazitkoch z Dubaja a mozno aj niekomu poradit, koho stretne podobny osud ako mna – a teda dostane pracu v Dubaji, resp. nad nou rozmysla.  Preco to pisem?  Lebo sa mi chce a ako povedal jeden moj znamy – kazdy blbne svojim sposobom – takze ja blbnem tak, ze pisem…  Tiez som si velakrat prial, aby som som si mohol precitat o zazitkoch inych ludi ci uz je to cestovanie, praca alebo proste ja neviem..hocico.  Nebolo by to skvele, keby sa kazdy clovek podelil o svoje skusenosti a pocity?  O co by sme boli mudrejsi…

Este organizacne veci treba vybavit – pod tymto textom je “diskusia”.  Som demokrat a teda pripustam diskusiu k mojim prispevkom.  Neda sa myslim vypnut, standard tejto BLOG aplikacie.  “Diskusiu” mozete vyuzit napr. ked je na co sa opytat…  Dostavam STRASNE vela SPAM prispevkov (clanok o kolenach), takze vas pripevok musim najprv autorizovat, takze sa necudujte ak sa neobjavi hned.

Tak a mozeme pokracovat…

Najprv to, co som ocakaval – pravdu povediac, nic moc.  Ludia, s ktorymi som sa o Dubaji rozpraval ho vecsinou vychvalili, ale zaroven dodali, ze je vela takych, ktorym Dubaj nesadol.  Tiez kazdy zdoraznuje, ake je tu drahe byvanie.  Tiez som o Dubaji vela nepremyslal, akoby som si ani nepripustal, ze sem vlastne idem, hoci som mal vela casu na pripravu (cely proces prijimania ma do firmy trval myslim aj viac ako 3 mesiace).

Dubaj som si uvedomil asi az na letisku a dokonca az potom, ako som vystupil z lietadla.  Celu cestu som sedel s istym Presovcanom, psychiatrom, ktory isiel na psychiatricky kongres do Melbern (asi som to napisal zle 🙂  Celu cestu sme kecali a nie o Dubaji, ani o praci v zahranici, ale o psychiatrii, dnesnej spolocnosti, vyplyve dnesnej dobe na psychicke zdravie ludi a tak podobne.

Ked som vystupil z lietadla ovanul ma celkom iny vzduch.  Taky dovolenkovy, ak viete co tym myslim.  Proste teply a prijemny.  Okolo hucia motori, ludia sa ponahlaju na ten cudny autobus.  Vsade okolo pocujem cestinu ale aj slovencinu.  Akoby som priletel do Chorvatska.

Dubaj som si vlastne uvedomil az ako som sa tak dival naokolo po letisku z autobusu a odrazu zbadal celu paletu bielych Ferrari.  Normalne naskladane Ferrari na sebe na takej velkej palete ako krabice s detskymi slapacimi autickami z Ciny.  Bolo ich tam aspon zodesat – vsetky uplne rovnake, biele.  Tak som si konecne uvedomil – aha, totok je Dubaj.

Letisko je ako inak – ooooobrovske.  videl som uz viacero letisiek, ale toto bolo ozaj velke (alebo zeby nas sofer previezol 3x dookola?).  Vo vnutri samozrejme klimatizovana hala a musim priznat, ze som bol trocha sklamany – ziadne zlato, ani mramorove podlahy.  Celkom normalne letisko len s asi 40 radami, kde sme sa postavili a cakali na stempel.  Okolo sa motali miestni pracovnici vsetci odeti v tych ich bielych…je na to presne nazov…plachtach (to nie je on).  Na hlave take tie cierne “obruce” a na nohach hnede kozene sandale.  Premavali sa tam a zastavovali ludi a radili im do ktorej rady sa maju postavit.  Ja som si tiez jednu vybral…rychlo ju zmenil..a cakal.  Dostal som sa na rad asi o 5 minut.  Chlapik ma na moje prekvapenie velmi milo pozdravil – proste s takou nefalsovanou radostou, ale pritom nie nasilu.  Proste Hello, how are you doing?  Ja ze Good a ukazal som mu ten papier, ktory davaju akoze viza.  On sa na mna siroko usmial a ze…no…musite ist tamto dole schodami a tam vam daju ozajstne viza, toto je len akoze.  No a potom pridite zasa do rady.  Tak ja ze dobre a isiel som si teda pre ozajstne viza.  Zasa mily panko, ziadna a spet.  Tentoraz som uz cakal dlhsie, lebo medzitym pristalo asi dalsich 64 jumbo-jetov a tak ta hala s tymi radami bola uplne plna.  Nastastie to islo rychlo.  Rychlo pre kufor a potom sup von.  Aha – este pred odchodm som sa zastavil v Duty free a prezieravo som si kupil fajcivo a litrovu Toulamore Dew (whiskey).  Celkovy ucet 27 dolarov – cize nieco okolo 640Sk..?  V pohode, kedze u nas by to cele stalo minimalne 1200Sk.  Ziadne take, ze moslimska krajina alkohol tabu.  Prave naopak.  V tom obchode vlastne ani nic ine nemali – len chlast a cigy.  Este aj pri pokladni miesto cukrikov mali len dalsie cigy a mini-flasticky s alkoholom.

Vonku vladol ten spravny chaos.  Za zabradlim caka asi triliarda ludi a kazdy druhy ma nejaku cedulku s napismi ako Mr. Smith, Mr. Kratky, Mr. Dlhouhy, Mr. Novak, Mr. Molotov, Mr. Schratz..  Neviem si predstavit, ze by som sa tam ozaj s niekym stretol – triliarda je asi vela, ale uplne vazne ze by clovek musel popozerat aspon 1000 cedul kym by nasiel tu svoju (ktora by aspon pri mojom stasti bola urcite ta posledna).  takze – ak vas ma niekto prist cakat do Dubaja – presne sa dohodnite kde.  Napr. pri taxikoch.

Taxiky su hned dolava za vystupnou halou.  Caka sa na nich pekne v sest-stupe ale ide to ozaj rychlo.  Je tam viacero koordinatorov, ktory smeruju ludi do taxikov.  Takze som nasadol do obrovskeho taxika -akehosi minivanu.  Sofer bol Pakistanec, ale neskutocne mily clovek.  Pri taxikoch by som sa dovolil chvilu pristavit.  Vsetci maju auta podobne pomalovane a spaja ich jedno – vsetci pracuju pre tu istu firmu.  Monopol a hoci su monopoly proti mojmu zmyslaniu liberala, tak tu ozaj ten monopol funguje!  Myslim, ze taxikar nema z vozenia ludi nic.  Dostava proste ten svoj plat (ktory asi nieje ktovieaky) no a ma zapnuty taxameter.  Tych par taxikov ktori ma zatial viezli – tak vzdy ti soferi boli neskutocne mili.  Az tak moc..ze mi to bolo blbe.  Za kazdou vetou povedali …sir  yes sir no sir a tak.  Tiez vedia vsetci velmi dobre po anglicky.  Zabudnite na drzych taxikarov v Bratislave, ktory sa chovaju ako velki pani (ano, ja viem…nie vsetci).  Takychto taxikarov by som bral.

Taxiky niesu ktovieako drahe, ale zas drahsie ako v Bratislave.  Presnu sumu neviem.  Ked sa ju dozviem, dam vam vediet.  Ak to chcete vediet okamzite – tak za cca 20-25 minutovu jazdu po dialnici som platil 100 dirhamov, co je cca 640Sk.  Z ofisu domov, co je asi 10min som platil asi 15 dirhamov, teda asi 100Sk. Fit, nie?

Hotel, kde byvam je fajn.  Luxusny samozrejme, ale zas nie tak, zeby som odpadol.  Chybicka by sa veru aj nasla, hoci sa velmi snazia vsetko pucovat a byt k hostom velmi mili.  Personal je mimoriadne mily a ochotny.  Vedia velmi dobre anglicku a ked nieco chcete, tak nemavnu rukou a nepovedia len ze – je to hentam, ale pekne idu s vami, ukazu vam aj tri restiky a odporucia co chcete.

Izba je fajn, ale ani 40 a ani 32 palcove LCD sa nekona.  Obycajny televizor starej mamy.  Ma sice tie exkluzivne kanaly ze vitaj Danko Keder tvoj ucet je zatial xyz a ked chces mozes surfovat po internete a dole mas klavesnicu, ale inak nic extra.  Inak vsetko ostatne fit.  Velke dve postele s tymi povestnymi super-mekymi paplonikmi, plachtami a kobercekmi.  v kupelni tiez nie je virivka so zlatymi gombikmi a LCDckom ale len obycajna vana.  Dokonca uzsia ako by sa patrilo.  Zato je v kupelni vaha aj s odporucanymi hmotnostami, kolko by som mal ja podla svojej vysky vazit.  Hamba!  Keby som mal ozaj tolko vazit, tak by nepredali ani len jednu salamku na ranajky.  Mozno ale robia reklamu fitku…neviem.

Spalo sa mi celkom dobre, az nato, ze som v tej unave zabudol vypnut klimu a mal som pocit, ze spim pod Mount Everestom.  Jednak ten vychor palno pustenej klimy a potom aj ta zima.  Bol som ale naobliekany..takze sa to nejako dalo . Zobudil som sa ale skrehnuty 🙂  A to zrovna v Dubaji…

Rano ma zobral taxik a na moje prekvapenie mi len oznamili, ze ma to bude stat 25 dirhamov a basta.  OK. Ibaze cesta z uradu do hotela stala 15.  TOto je jedna vec, ktora mi pride divna.  Ten hotel zaraba doslova na vsetkom!  Vecera – neskutocne prachy.  Taxik – skoro dvakrat tak drahy.  Na izbe flasa mineralky prezieravo otocena cenovkou von – 25 dirhamov.  Maly sprosty Evian za 170Sk!  Svet nevidel.  Esteze v kupelke bola dalsia minerka ako “dar nasho hotela pre vas”.  No parada.  Som inak zvedavy, ci by aj taka Nicole Kidman rozoznala slavny Evian od miestnej Sheraton Jumeraiah water.

Ofis kde pracujem je pekny.  Vsetko presklenne, moderna budova, krasne vytahy s dverami, ktore sa otvaraju krasne ticho a su tak nalestene, ze su celkom ako zrkadlo.  V ofise ma privitala mila recepcna, dost neformalna a presne vedela co som, kto som a mala pre mna dokonca nachystanu aj karticku.  Mile.  Prisla si o chvilu pre mna moja kolegina, ktora je polka a zije tu uz 4 roky myslim.  Previedla ma po kancelariach a zoznamila s par ludmi.

Osadka je tu veru vseliaka.  Fakt rozne.  Vela indov..alebo arabov (proste pocernych) no a tiez vela bielych – nemec, anglican a tak podobne.  Vsetci uplne v pohode a velmi mili.  Preste ahoj, sme radi, ze si tu, nam sa tu velmi paci, dufame, ze aj Tebe sa bude pacit a tak.  Jeden kolega – asi arab, sa vola skoro tak ako ja.  Vola sa ze nejaky Mahmoud Al neviemco Kader.  Tak som sa na tom celkom dobre zabaval.  On ma tusim nepochopil, ze z coho mam taku skvelu naladu.

Za zmienku stoji este kuchynka, ktora sice nema umyvadlo (aka kuchynka  nie?) no ale zato tam je velka chladnicka – ako tie na drinky na hradzi a ta je uplne nafulovana kolou, sprajtom, icetea, dzusmi, mineralkami s logom firmy a tak.  Zadaaaro!  Kavo-stroje su tiez take tie tuzexove, ktore robia preso.  Len som este neprisiel nato, ako vlastne funguju.  Hral som sa s nimi dost dlho…ale kavy nikde.  Nevadi, zajtra sa niekoho spytam.

Posadili ma vedla jednej z mojich kolegin (tej polky) a je to celkom pekne miesto.  Pekny normalny stol, paravan a dost vela priestoru od dalsieho suseda.  Vsetko ide ako ma, internet je rychly.

Den som stravil normalne pracou – hoci este stale pre tu “staru” poziciu.  Na taky neskorsi obed ma zobrali dve kolegine – tato polka s jej kamaratkou.  Bolo to mile, boli velmi zlate a ta polka ma dokonca pozvala na ten obed.  Dal som si nejaku “bagel” s roast-beefom.  Celkom dobre, hoci neviem ci sa z toho niekedy naobedujem.  Nebolo to zrovna lacne, ale zas nie tak drahe.  Vraveli ale, ze v okoli su aj ovela lepsie restiky, takze sa tesim…

Odchadzal som z roboty pomerne neskoro – asi o osmej a to tam uz vlastne nikto ani nebol.  TO je dobre znamenie.  Vratnik – zase velmi ochotny – sa mi snazil zavolat taxik, ibaze to nebolo mozne.  Vraj bolo obsadene.  Tak som vysiel von a cakal som vonku, dychal pekne sviezi Dubajsky vzduch.  Taxik sa coskoro objavil a zobral ma do hotela.  Vecera nestala zas zavela..este dobre, ze som bol hladny.  Highlight dna bola ale prechadzka po plazi.  Nadhera.  More je uplne teple, krasne huci, valia sa na nom vlny a pod nohami mate jemny piesok, ktory sa jemne zabara.  Po lavej strane huciace vlny a po pravej strane stoja…mrakodrapy.  Jeden na druhom, medzi nimi mesiac.  Pofukoval dost studeny vietor, ale vzdy ked prisla vlna, tak som si pekne zohral nohy.  Prijemne a keby som nebol sam, tak aj velmi romanticke.  Presiel som sa celkom pekny kus.

Vybehol som hore, zobral laptop a teraz sedim pri bazene uplne sam, zamnou kdesi hra hudba, okolo mna desiatky velkych hrubych paliem omotanych zltymi svetielkami a v dialeke huci more.  Skvele, ani sa mi nechce ist spat, napriek tomu, ze je 12 hodin.  Je to tu prilis pekne….ale to nic nemeni na tom, ze by som mal ist spat, kedze zajtr ma caka velky den – stretnem sa s panom veducim a zacnem sa ucit/skolit/mucit.

Takze zatial kolko.  Ziadne strachy – uz vas nebudem trapit takymit podbrobnymi popismi.  Mozno este parkrat a zhrniem to do kapitolky – prve dni v Dubaji. 

Fotky su, ale vo fotaku a to presne dve.  Nieze by nebolo co fotit, ale proste mi je trapne tu behat s fotakom a navyse som bol cely den v praci.  Len rano som odfotil svoj vyhlad…a ten sem dam…ked/ak sa mi podari tie fotky dostat z toho fotaku.

 Kolegina mi prave povedala, ze mi nejake fotky “pozicia” a mozem ich vraj aj vydavat za vlastne. Tak ich vypytam a snad zajtra ich sem nahram.

Takze slubene fotky. 

 Vyhlad z mojho okna hoteloveho:

 Vyhlad z hotela

este foto z plaze:

Plaz Dubaj

foto bazeniku pri hotela

hotel bazen

blog pre tých, ktorí máte problémy s kolenami